Nemá to zmysel. Nič nemá zmysel. Nemá zmysel ráno vstávať. Nemá zmysel sa trepať do práce. Nemá zmysel sa púšťať do fyzických aktivít. Nemá zmysel si inštalovať Grindr. Nemá zmysel si dohadovať rande. Nemá zmysel vysedávať na víne a siliť konverzáciu. Nemá zmysel starať sa o svoj zovňajšok. Nemá zmysel sa umývať. Nemá zmysel upratovať. Proste nič nemá zmysel. Asi si idem ľahnúť, aby mohol prísť ďalší nezmyselný deň a ja sa budem premáhať v tom nezmysle pokračovať.
Pozriem sa na seba v zrkadle a hovorím si: „Starneš.“
Kruhy pod očami sa prehlbujú, objavujú sa prvé vrásky. A ja ani neviem, či je to staroba, alebo únava. Ale haló, ja som unavený zo života!
Cítim úzkosť, ale samovražda nie je riešenie. Ešte by mi do bytu napochodoval nejaký vyšetrovateľ, ani by si nevyzul topánky a len tak by skonštatoval: „Zosnulý bol bordelár.“
A ja odmietam, aby niekto o mne vynášal unáhlené súdy. No a tiež odmietam upratovať, len aby som spravil dojem na nejakého hulváta, ktorý si nevyzúva topánky. Radšej si len tak ľahnem a budem hniť.
Všetko hnije, všetci hnijeme. Hnis si a na hnis sa obrátiš. Začalo to zubom na základke. Zubárka mi oznámila, že mám na zube kaz a začala mi do neho vŕtať. A ja som cítil krivdu, lebo moje telo mi dalo najavo, že sa na neho nedá stopercentne spoľahnúť.
Neprestáva to. Moje telo mi robí naprieky. Zuby sa kazia, tukové bunky sa množia a najnovšie sa mi na dlani objavil ekzém. Milé telo, ak si chcelo upútať moju pozornosť, blahoželám, podarilo sa ti to. Tak mi už povedz milé telo, o čo ti kurva ide.
- Cítim takú zvláštnu beznádej. Čo ak toto je ten moment? Ten moment po ktorom, už nikdy nebude lepšie a všetko pôjde nenávratne do sračiek. Idem do práce, ale prečo? Čo zmysluplné by som tam asi tak mohol spraviť? Už sa mi nechce o nič pokúšať. Len samé plané nádeje. Kariéra, vzťahy, kamarátstva. Všetko sa dojebe. Nad ničím nemám kontrolu. Ani nad vlastným telom. Pozrite sa na moju dlaň. Vidíte ten ekzém? Už niekoľko mesiacov je tam a ja sa ho neviem zbaviť. Bol som u kožnej a ona usúdila, že to mám určite preto, lebo pri upratovaní nepoužívam rukavice. Ojebáva, piča. Však ja skoro vôbec neupratujem!
- Viete, myseľ je oveľa silnejšia, ako si pripúšťame a to, čo sa deje s naším telom, máva psychosomatický základ. A aj príčina tohto ekzému sa asi skrýva vo vašom podvedomí. Skúste sa ponoriť do vášho vnútra a porozmýšľajte, čo sa vám vaše telo snaží povedať.
Čo sa mi moje telo asi tak snaží povedať? Nech si neubližujem? Že mi neprospieva, keď sa namotávam na sebadeštrukčné indivíduá? Že by som mal mať aspoň osem hodín spánku denne? Bože, to je ale rébus!
Bože môj! Bože môj! A čo ak to vôbec nie je ekzém? Kožná bola úplne mimo. Však tá piča sa asi so stigmami ešte nestretla. Milé telo, čo mi chceš povedať? Že ja by som mohol byť novodobý Mesiáš?
Vypočujte si evanjelium podľa socialistu Lukáša.
Vstúpil do kuchyne novodobý Mesiáš a pozrel na linku kuchynskú. V dreze stálo šesť tanierov, štyri šálky, nedopité smoothie a ďalší neumytý riad. Keď tento bordel zočila Mesiášova sestra, prehovorila slovami: „Fuj, ty prasa, uprac si ten humus!“
Mesiáš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina."
Prešli štyri dni a štyri noci. Na piaty deň sa stal zázrak. Mesiáš sa pustil do upratovania a keď si privoňal k nedopitému smoothie, uvedomil si tento výnimočný úkaz. Ježiš možno premenil vodu na víno, ale tu na linke kuchynskej sa smoothie premenilo na alkoholický drink.
Hneď zvestoval Mesiáš toto znamenie na Facebooku svojim nasledovníkom a zjavil svoju slávu. A pribudli ďalší nasledovníci a volali mu na slávu lajkami.
Áno, unáhlená predstava. Lebo priznávam, keby spása tohto sveta bola na mojich pleciach, tak to môžeme ísť všetci rovno do piče. Nie, nebol som spasiteľ. Ten sa totiž zjavil pri Auparku. Počas zimných výpredajov.
S márnotratnou herečkou sme sa vybrali na výpredaje. V Auparku hlásali zľavy, putovali sme z obchodu do obchodu s cieľom uhasiť náš smäd po konzume. Zrkadlá v kabínkach nám ukázali nemilosrdnú pravdu, že sme tuční. Zlacnené odevy nás mali zahaliť a vytvoriť dojem atraktívnosti. Nakúpili sme to, čo sme pôvodne ani nechceli, ale to je život v konzumnej spoločnosti.
Ovešaní taškami sa trepeme na zastávku, keď na prechode za nami dobehne mladík a začne na nás rozprávať lámanou angličtinou s francúzskym prízvukom. Chce, aby sme ho vypočuli, lebo všetci ho ignorujú. Bankári, finančníci a investori nič nevedia, to on navrhol systém a tento systém čoskoro padne.
Herečka nechápavo pozerá na neho a pýta sa ma: „Ty mu rozumieš? Lebo ja neviem až tak po anglicky.“
On kričí, že sa nemáme rozprávať po slovensky, lebo on ovláda všetky reči. Začne rozprávať po francúzsky a my nechápeme. Kričí po nás: „This is it! Cameras all over Bratislava are watching us, because this is reality show in reality.“
Ja nerozumiem, čo to má znamenať, herečka zase nerozumie po anglicky, ale aj tak sa pokúsi niečo povedať.
„I don‘t know much English,“ prihovorí sa mu, „but you smell nice!“
Chcela koketovať, on to pochopil ako urážku a nakričal na ňu: „Stop laughing at me! Stop laughing at me!“
Nechápem, čo sa deje, najprv nám muž rozpráva nezmysly, potom začne kričať a teraz mláti herečku. Ja sa bitkám vyhýbam, ale teraz mi stúpa adrenalín v krvi. Postavil som sa pred muža, aby som herečku chránil pred jeho agresivitou. Muž ma zdrapne za bundu a ťahá ma preč. Kričím, snažím sa mu vytrhnúť z ruky, ale on ma nechce pustiť a hovorí mu: „Listen to me! I‘ll let you go! But you have to hear me out.“
Zmätkujem, ona iba stojí a nechápavo pozerá na muža, ktorý ma tlačí pred sebou a nechce ma pustiť. Nakoniec sa mu vytrhnem a kráčam k zastávke cez cestu, keď ma na ceste opäť zdrapí. „You can die right now if I wanted to,“ povie mi a zdrapí ma v strede cesty.
Tu sa to mohlo skončiť. Padá sneh, autá sa blížia, vidím svetlá a pomyslím si: „Teraz nie. Teraz nechcem zomrieť.“ Teraz sa konečne cítim nažive.
Herečka vybehne na prechod, máva rukami a zastavuje autá. Bojujem s mužom a nakoniec ma pustí. Muž smeruje ku zastávke, vyzlečie kabát, hodí ho na zem a vykročí do zimy iba v košeli. Ja sa ho bojím, ale on ide priamo ku mne. Chce mi niečo ukázať. On vraj navrhol systém a má poznanie k nekonečnému bohatstvu. Spojí palce s ukazovákmi a vytvorí dva kruhy. „What you get when you connect two zeros?“ Spojí kruhy dokopy. „This is infinity! You can be free and move on all levels.“
Muž si dáva dolu hodinky, keď si všimnem ranu, ktorú má na chrbte ruky. Na zastávku prichádza autobus, muž sa na mňa pozrie a povie mi: „This is the sign.“
Muž si strčí prst do rany, potrie ma krvou a naskočí do autobusu.
- Bože, videl si, ako sa tváril, keď nastúpil do autobusu?
- Ako?
- Ako rytier Jedi! Tak sa postavil k tyči s takým vnútorným pokojom.
- Hovoril mi niečo v štýle, že je Mesiáš, navrhol systém a potom ma pomazal krvou.
- Čože?
- Hej, je to nechutné.
- Ale nie to! To mi chceš povedať, že ja som dnes balila Mesiáša?
- Hej, ale on ťa po tvojom flirte začal biť.
- A bol to vôbec Mesiáš? Alebo iba zlé piko?
- A vylučuje sa to?
- Asi nie.
- Ešte mi hovoril, že keď spojíš nulu a nulu, tak dostaneš nekonečno.
- Však to sme my! My dve nuly spolu sme zdroj nekonečnej zábavy.
- To bola teda zábava. Teba zbil a mňa chcel hodiť pod auto.
- No do piči.
- Počuj.
- No?
- Poďme pozrieť jeho kabát, čo je to za značku.
Pozriem sa na seba v zrkadle a hovorím si: „Starneš.“
Kruhy pod očami sa prehlbujú, objavujú sa prvé vrásky. A ja ani neviem, či je to staroba, alebo únava. Ale haló, ja som unavený zo života!
Cítim úzkosť, ale samovražda nie je riešenie. Ešte by mi do bytu napochodoval nejaký vyšetrovateľ, ani by si nevyzul topánky a len tak by skonštatoval: „Zosnulý bol bordelár.“
A ja odmietam, aby niekto o mne vynášal unáhlené súdy. No a tiež odmietam upratovať, len aby som spravil dojem na nejakého hulváta, ktorý si nevyzúva topánky. Radšej si len tak ľahnem a budem hniť.
Všetko hnije, všetci hnijeme. Hnis si a na hnis sa obrátiš. Začalo to zubom na základke. Zubárka mi oznámila, že mám na zube kaz a začala mi do neho vŕtať. A ja som cítil krivdu, lebo moje telo mi dalo najavo, že sa na neho nedá stopercentne spoľahnúť.
Neprestáva to. Moje telo mi robí naprieky. Zuby sa kazia, tukové bunky sa množia a najnovšie sa mi na dlani objavil ekzém. Milé telo, ak si chcelo upútať moju pozornosť, blahoželám, podarilo sa ti to. Tak mi už povedz milé telo, o čo ti kurva ide.
- Cítim takú zvláštnu beznádej. Čo ak toto je ten moment? Ten moment po ktorom, už nikdy nebude lepšie a všetko pôjde nenávratne do sračiek. Idem do práce, ale prečo? Čo zmysluplné by som tam asi tak mohol spraviť? Už sa mi nechce o nič pokúšať. Len samé plané nádeje. Kariéra, vzťahy, kamarátstva. Všetko sa dojebe. Nad ničím nemám kontrolu. Ani nad vlastným telom. Pozrite sa na moju dlaň. Vidíte ten ekzém? Už niekoľko mesiacov je tam a ja sa ho neviem zbaviť. Bol som u kožnej a ona usúdila, že to mám určite preto, lebo pri upratovaní nepoužívam rukavice. Ojebáva, piča. Však ja skoro vôbec neupratujem!
- Viete, myseľ je oveľa silnejšia, ako si pripúšťame a to, čo sa deje s naším telom, máva psychosomatický základ. A aj príčina tohto ekzému sa asi skrýva vo vašom podvedomí. Skúste sa ponoriť do vášho vnútra a porozmýšľajte, čo sa vám vaše telo snaží povedať.
Čo sa mi moje telo asi tak snaží povedať? Nech si neubližujem? Že mi neprospieva, keď sa namotávam na sebadeštrukčné indivíduá? Že by som mal mať aspoň osem hodín spánku denne? Bože, to je ale rébus!
Bože môj! Bože môj! A čo ak to vôbec nie je ekzém? Kožná bola úplne mimo. Však tá piča sa asi so stigmami ešte nestretla. Milé telo, čo mi chceš povedať? Že ja by som mohol byť novodobý Mesiáš?
Vypočujte si evanjelium podľa socialistu Lukáša.
Vstúpil do kuchyne novodobý Mesiáš a pozrel na linku kuchynskú. V dreze stálo šesť tanierov, štyri šálky, nedopité smoothie a ďalší neumytý riad. Keď tento bordel zočila Mesiášova sestra, prehovorila slovami: „Fuj, ty prasa, uprac si ten humus!“
Mesiáš jej odpovedal: "Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina."
Prešli štyri dni a štyri noci. Na piaty deň sa stal zázrak. Mesiáš sa pustil do upratovania a keď si privoňal k nedopitému smoothie, uvedomil si tento výnimočný úkaz. Ježiš možno premenil vodu na víno, ale tu na linke kuchynskej sa smoothie premenilo na alkoholický drink.
Hneď zvestoval Mesiáš toto znamenie na Facebooku svojim nasledovníkom a zjavil svoju slávu. A pribudli ďalší nasledovníci a volali mu na slávu lajkami.
Áno, unáhlená predstava. Lebo priznávam, keby spása tohto sveta bola na mojich pleciach, tak to môžeme ísť všetci rovno do piče. Nie, nebol som spasiteľ. Ten sa totiž zjavil pri Auparku. Počas zimných výpredajov.
S márnotratnou herečkou sme sa vybrali na výpredaje. V Auparku hlásali zľavy, putovali sme z obchodu do obchodu s cieľom uhasiť náš smäd po konzume. Zrkadlá v kabínkach nám ukázali nemilosrdnú pravdu, že sme tuční. Zlacnené odevy nás mali zahaliť a vytvoriť dojem atraktívnosti. Nakúpili sme to, čo sme pôvodne ani nechceli, ale to je život v konzumnej spoločnosti.
Ovešaní taškami sa trepeme na zastávku, keď na prechode za nami dobehne mladík a začne na nás rozprávať lámanou angličtinou s francúzskym prízvukom. Chce, aby sme ho vypočuli, lebo všetci ho ignorujú. Bankári, finančníci a investori nič nevedia, to on navrhol systém a tento systém čoskoro padne.
Herečka nechápavo pozerá na neho a pýta sa ma: „Ty mu rozumieš? Lebo ja neviem až tak po anglicky.“
On kričí, že sa nemáme rozprávať po slovensky, lebo on ovláda všetky reči. Začne rozprávať po francúzsky a my nechápeme. Kričí po nás: „This is it! Cameras all over Bratislava are watching us, because this is reality show in reality.“
Ja nerozumiem, čo to má znamenať, herečka zase nerozumie po anglicky, ale aj tak sa pokúsi niečo povedať.
„I don‘t know much English,“ prihovorí sa mu, „but you smell nice!“
Chcela koketovať, on to pochopil ako urážku a nakričal na ňu: „Stop laughing at me! Stop laughing at me!“
Nechápem, čo sa deje, najprv nám muž rozpráva nezmysly, potom začne kričať a teraz mláti herečku. Ja sa bitkám vyhýbam, ale teraz mi stúpa adrenalín v krvi. Postavil som sa pred muža, aby som herečku chránil pred jeho agresivitou. Muž ma zdrapne za bundu a ťahá ma preč. Kričím, snažím sa mu vytrhnúť z ruky, ale on ma nechce pustiť a hovorí mu: „Listen to me! I‘ll let you go! But you have to hear me out.“
Zmätkujem, ona iba stojí a nechápavo pozerá na muža, ktorý ma tlačí pred sebou a nechce ma pustiť. Nakoniec sa mu vytrhnem a kráčam k zastávke cez cestu, keď ma na ceste opäť zdrapí. „You can die right now if I wanted to,“ povie mi a zdrapí ma v strede cesty.
Tu sa to mohlo skončiť. Padá sneh, autá sa blížia, vidím svetlá a pomyslím si: „Teraz nie. Teraz nechcem zomrieť.“ Teraz sa konečne cítim nažive.
Herečka vybehne na prechod, máva rukami a zastavuje autá. Bojujem s mužom a nakoniec ma pustí. Muž smeruje ku zastávke, vyzlečie kabát, hodí ho na zem a vykročí do zimy iba v košeli. Ja sa ho bojím, ale on ide priamo ku mne. Chce mi niečo ukázať. On vraj navrhol systém a má poznanie k nekonečnému bohatstvu. Spojí palce s ukazovákmi a vytvorí dva kruhy. „What you get when you connect two zeros?“ Spojí kruhy dokopy. „This is infinity! You can be free and move on all levels.“
Muž si dáva dolu hodinky, keď si všimnem ranu, ktorú má na chrbte ruky. Na zastávku prichádza autobus, muž sa na mňa pozrie a povie mi: „This is the sign.“
Muž si strčí prst do rany, potrie ma krvou a naskočí do autobusu.
- Bože, videl si, ako sa tváril, keď nastúpil do autobusu?
- Ako?
- Ako rytier Jedi! Tak sa postavil k tyči s takým vnútorným pokojom.
- Hovoril mi niečo v štýle, že je Mesiáš, navrhol systém a potom ma pomazal krvou.
- Čože?
- Hej, je to nechutné.
- Ale nie to! To mi chceš povedať, že ja som dnes balila Mesiáša?
- Hej, ale on ťa po tvojom flirte začal biť.
- A bol to vôbec Mesiáš? Alebo iba zlé piko?
- A vylučuje sa to?
- Asi nie.
- Ešte mi hovoril, že keď spojíš nulu a nulu, tak dostaneš nekonečno.
- Však to sme my! My dve nuly spolu sme zdroj nekonečnej zábavy.
- To bola teda zábava. Teba zbil a mňa chcel hodiť pod auto.
- No do piči.
- Počuj.
- No?
- Poďme pozrieť jeho kabát, čo je to za značku.
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára