Myšlienka týždňa #144


- Ja som na škole nenávidel kolektívne športy.
- Aj ja. Lebo obsahujú dve veci, ktoré sú čisté zlo. Kolektív a šport.

Myšlienka týždňa #143


Choroba je vraj spôsob, akým sa nám telo snaží niečo povedať.
A mne to moje povedalo, aby som sa ulial z práce a čumel doma na Netflix.

Myšlienka týždňa #142


Pôvodne som mu chcel povedať, čo k nemu cítim...
Ale vyznelo to skôr ako úvaha o potenciálnej mániodepresii.“

Chcela stará mladú biť



Povedzme si niečo o starých ľuďoch.

Ja by som veľmi chcela byť taká dobrá duša, čo verí v múdrosť predkov, uctieva ich, s napätím sleduje každé jedno slovo, čo vypustia zo svojich vráskavých úst... keby mi len starí ľudia nešli tak nehorázne na nervy.

Takto, moja babka, napríklad, je strašne super, múdra milá žena, čo mi vie vždy dobre poradiť, aj ma prekvapí, aj robí srandy a aj som po nej podedila milión krásnych vecí (akože aj vlastností, aj majetku). A verím, že takých babiek a dedkov existuje niekoľko a sú kamienkom v kruhu spomienok nemála ľudí. O tom potom.
Ale všeobecne: kde sa vzala tá nemenná pravda, ktorou nás kŕmia od malička, že starí ľudia sú dobrí, láskaví a že sú to studnice múdrosti? No, kde? Neviem kde. Lebo väčšina starých ľudí, ktorých ja takto cez deň stretnem, je nevrlá, protivná, vykrikuje a má potrebu všetko komentovať bez toho, aby sa aspoň päť percent starala o to, či je ich komentár na mieste alebo či niekoho zaujíma.

Myšlienka týždňa #141


Povedal som si, že iba Boh ma môže súdiť.
A odniesol som do servisu notebook plný gay porna.

Myšlienka týždňa #140


Joga otvára duchovnú cestu k sebapoznaniu, vnútornému pokoju a osvieteniu, ktoré sa naplno demonštruje stojkami na hlave na Instagrame.

Fantázia v tekutom



Celé sa to začalo na večierku, kde si každý o sebe myslel, že niečo znamená. Skladisko sa na jednu noc zmenilo na výstavnú skriňu plesových rób a prehnaného ega, pretože tu sa mala čerpať inšpirácia na najvýznamnejšiu spoločenskú udalosť. Pozvánku som nemal, ale ako by povedala trinásta sudička: „Nepozvali ste ma, ale aj tak som tu!“
Kamarát návrhár mi poradil, aby som sa pekne obliekol, tváril sa dôležito a pri vstupe prešiel popri ochranke tak, ako keby som tam patril. Podarilo sa.