Život nie je wellness víkend


Situácie života, by sme pokojne mohli rozdeliť na : ľahké, ťažké, ťažšie a mega ťažké.

Príklad ľahkej: Máš super frajera.
Príklad ťažkej: Tvoj frajer ťa po štyroch rokoch nechá.
Príklad ťažšej: Tvoj frajer ťa po štyroch rokoch nechá a čakáš s ním dieťa.
Príklad mega ťažkej: Stalo sa to tvojej mame. Už druhý krát v živote.

Zrazu už nie ste dcéra, ale najlepšia kamoška. A ako správna najlepšia kamoška, hovoríte tej svojej matke, ktorá vám kupovala prvý bicykel, učila vás korčuľovať, upiekla vám obľúbený koláč za to, že ste vyhrali Hviezdoslavovho Kubína a zlomila na vás varechu, keď ste sa chovali ako hlúpe decko, tej svojej matke nepoviete nič iné, ako to, že ten muž je kokot a nech ide do piči a že ona jedno decko super vychovala veď - aha! - a vychová aj druhé a on nech sa aj pojebe!

Toľko k úvodu, pretože tieto silácke reči sa vedú ľahko, keď je dieťa v bruchu. Lenže keď sa narodí, tak vaša ilúzia o voňavučkom krásnučkom usmievavučkom po hre túžiacom bábätku sa rozplynie a začnete chápať mamine skúsenostné obavy.

Najväčšia pravda o dieťati je: Dieťa plače.

Nejde ani o to, že ten zvuk je dosť nepríjemný. Ani o to, že ten zvuk je dosť nepríjemný nadránom. Ide skôr o to, že vy to dieťa ľúbite a ono plače. Vás to bolí. Teraz neviete: buď kakalo, čúralo, je hladné, je nervózne, je unavené, no nemôže zaspať alebo chce na ruky alebo chce cumeľ alebo chce byť už dospelé a ísť do Ameriky, ťažiť ropu a zarábať milióny. Neviete! Musíte vyskúšať všetky možnosti a dúfať, že plač sa stopne niekde pred Schwechatom.
A keď plače, je aj červené a niekedy na chvíľu napríklad prestane, vtedy spozorniete a kontrolujete, či žmurká, či mu od nervov nezapadol jazyk, slinka, prst, neviem a prestalo dýchať.

Druhá pravda: Dieťa čká!

Kým dieťa rozbalíte a pozriete sa na plienku (ktorá smrdí) a nájdete druhú čistú plienku, aplikujete tritisíc olejčekov, krémikov, púdrikov, obrúskov, dieťa začne (pravdepodobne od zimy) čkať. Toto je podľa mňa ešte horšie, ako keď plače. Lebo ten maličky hrudníček sa dvíha a trasie. Dvíha a trasie. Dvíha a trasie. Tak zabalíte rýchlo do plienky, do nohavíc, do deky. Aby bolo teplučko, popritom spievate, aby bolo veselúčko a dieťa prestáva čkať a začne plakať, lebo sme zabudli na jedlo.

Tretia pravda: Dieťa je hladné!

Každá matka vie, že materské mlieko je super vec. Nie len preto, že je zdravé, podporuje imunitu, má prirodzený zdroj vitamínov a čojaviemčoešte ale hlavne: Dvihneš tričko, kŕmiš a máš pokoj. Aj si popritom troška očká od únavy zatvoríš. Ty si spokojná, dieťa spokojné, sused spokojný.
Lenže každá žena nemá to šťastie a bohužiaľ sa musí jebať s Nutrillonom.
Čo znamená:
Prevaríte vodu. Počkáte, kým bude mať 30 či 40 stupňov (teraz neviem na rýchlo), dáte do termosky nech máte na časy, keď dieťa bude hladné. ALE! Niekedy si zabudnete v tom celodennom zmätku pripraviť vodu.
Takže situácia:
Dieťa plače. Prevárate vodu. Dáte ju do fľaše, dávate ju pod studenú vodu. Dieťa plače, plače. Dávate ju pod studenú vodu a hovoríte: „No tak neplačkaj. Bože, nech už má tá voda 40 stupňov, zabudla som na to, bože, no tak neplačkaj, o chvíľočku budeme papkať.“ A dieťa plače, plače, plače.
To celé trvá nejakú tú chvíľu, občas vám tá fľaša spadne, niečo sa rozbije, rozsype, ste sama doma, je noc, steny sú tenké, bytovka veľká, vek nad 40 a vy ste fakt rada, že to dieťa plače, lebo to je dôkaz, že žije a nedusí sa.

Štvrtá pravda o dieťati: Dieťa treba kúpať.

K tomuto poviem len toľko:
Nič! Nič! Ale nič na svete neobdivujem viac ako ženy, ktoré vedia samé okúpať malé, krehké, holé šmykľavé, plačúce, pohybujúce sa, hlavu samo nedržiace dieťa.

Jednou z množstva vlastností, či už povahových, alebo povrchových, ktoré som zdedila od mamy, je aj tvrdý spánok. Čiže keď som doma a dieťa plače (v tej istej izbe ako ja), ja to vôbec nepočujem! A keď sa náhodou zobudím, moja mama už je dávno v kuchyni a pripravuje Nutrillon (to znamená, že ho medzičasom aj prebalila). A dieťa plače - ja nič a mama sa budí, keď už troška počuje, že sa dieťa vrtí.

Dieťa plače a mama je pokojná. Dieťa slintá a mama je pokojná. Prezlečie ho. Do toho je hladné. Mama je pokojná, nakŕmi ho. Dieťa si odgrgne a vyjde mu grcka na tričko. Mama je pokojná, prezlečie ho. Dieťa sa chce hrať, mama je pokojná, hrá sa s ním. Dieťa chce spať. Mama je pokojná, uloží ho. Dá prať, povešia, umyje seba, naje sa, na chvíľku zatvorí oči a prekvapenie dňa - dieťa plače. Mama je pokojná a vstane. Ľúbi dieťa jedno, aj druhé.

Vždy som vedela, že sa matky starajú o svoje deti.
Ale až keď sa mojej mame narodilo druhé dieťa, v mojich 20-tich až 25-tich rokoch života, až vtedy mi došlo, že to všetko, čo robí pre toto nové bábätko, robila aj pre mňa. S takou istou láskou, s takou istou pokorou, s takým istým odovzdaním, nehou, len mala o dvadsať až dvadsaťpäť rokov menej a nemala si s kým ani len popičovať.

A tiež som si aj spomenula: veď ja mám kamošky, ktoré majú toľko rokov ako ja a už majú dieťa. A deti tých kamošiek som aj držala na rukách, aj videla plakať, aj čkať a nebolelo ma to tak, ako keď vidím toto naše. To akože preto, lebo toto naše ľúbim?!
Byť matka, to je vlastne len strach a snaha prežiť?!
A ešte som si spomenula, že ja mám už dvadsať až dvadsaťpäť rokov a to znamená, že aj ja by som mohla mať dieťa.
Ale keď ja sa tak bojím, tak sa bojím, tak sa bojím, tak sa bojím, tak sa bojím, že niečo dojebem.

Mama, ale ty sa neboj!
Ty si super!
A dnes máš narodeniny!
Sedím sama v izbe a plačem rovnako, ako plačem aj na svoje narodeniny (vieš, že som citlivá).
To je dobré znamenie.
Aspoň si nevychovala egocentrika!

Veľmi Ťa ľúbim a dávaj si pozor, prosím ťa!

S láskou, vďakou a obdivom
TROSKA TROŠKA: ONA

Ďalšie TROŠKA TROSKA príbehy nájdete tu.

1 komentár:

Unknown povedal(a)...

to je skoro ako styri uslachtile pravdy...:-)