Ja, mama, otec a dedko (pozn. tatkov tatko, vdovec) sme sa vybrali na návštevu mojej babky (pozn. mamina mama, vdova).
Babku dokážu rozveseliť príležitostné návštevy. A príležitostný alkohol.
Babka: „Nedáte si víno?“
Dedko: „Nie, ďakujem. Neprosím si.“
Babka: „Ale nenechajte sa prehovárať! Ja som sa tak na vás tešila, že si spolu pekne vypijeme.“
Dedko: „No tak dobre.“
Dedko ešte nevedel, do čoho sa zaplietol a snaží sa o zdvorilostnú konverzáciu.
Dedko: „Každý rok nám zvyšujú dôchodky, ale ceny v obchodoch rastú oveľa rýchlejšie.“
Babka: „Ja to nevolám dôchodok, ale žobračenka! Ako ja z toho zaplatím bežný život? Však ja ledva chodím, účty musím platiť a už si všade volám taxík.
Ale ja si vravím, že jediné, čo ja vo svojom živote potrebujem je zdravie a Božie požehnanie.“
Dedko: „Ale za to zdravie si už tiež pekne zaplatíme.“
Babka: „Prosím vás, však to mi ani nehovorte. Veď ja som závislá na liekoch, ktorými si predlžujem život! To si neviete predstaviť, čo ja musím kvôli liekom absolvovať! Na jeden liek doplácam 100 eur mesačne a tie, čo sú zadarmo, tak ich neviem zohnať, lebo ich nejakí špekulanti vykúpia a potom ich predávajú za draho v zahraničí. Však ja už strácam prehľad, čo všetko by som mala brať!
Ale radšej túto tému nerozvíjajme ďalej, lebo mi z tejto debaty stúpne tlak a doktorka mi na to bude musieť predpísať na to ďalšie lieky a to už ma načisto porazí.“
Dedko: „Ale to je nehoráznosť. Toto ani za komunistov nebola takáto drahota.“
Babka: „Prosím vás, vy mi nehovorte, že za komunistov bolo lepšie. Však mňa prenasledoval režim! Manžel bol politický väzeň a mňa vyhodili zo školstva! Muž v base, ja som musela vychovať štyri deti. A ešte aj tie robili problémy. Syn napísal na múr: „HUSÁK JE...“ To radšej vo vašej spoločnosti nebudem hovoriť takéto vulgárnosti. Pekne nás polícia za to popoťahovala. Ale napriek všetkému všetky štyri vyštudovali.
Ja sa na nikoho nehnevám, ja to všetko hádžem za hlavu.“
Mama skladá taniere a poháre zo stola.
Mama: „To koho je tento nedopitý pohár? To je tvoj?“
Babka: „Nie. Však ja už som dopila dávno a pekne do dna.“
Dedko: „To je môj.“
Babka: „Však to pekne dopite!“
Dedko: „Nie, ďakujem, už mám dosť.“
Babka: „Prosím vás, to čo ste za chlapa? Som dúfala, že niečo zvládnete.“
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára