Tak napríklad:
Pred štyrmi rokmi som bývala na intráku, mala som dlhé vlasy, veľké plastové okuliare, o (zatiaľ) jedno číslo väčšie nohavice, bola som komplet zúfalá z môjho strašného dvadsaťročného života a zároveň presvedčená, že keď si nájdem frajera, všetko bude iné a budem sa o neho starať a robiť mu raňajky do postele a čajíky a budeme chodiť na lúku zbierať bylinky a do lesa zbierať huby a na trh kupovať jablká a budeme sadiť paradajky a nebo bude modrejšie, tráva zelenšia a všade budú motýle a jelene nám budú nosiť vodu z prameňa.
Dohodla som si rande.
Mala som mega plán. Budem neodolateľne krásna, zábavná, inteligentná a (chvíľka napätia) urobím mu palacinky. Veď určite je hladný a nech vie, že ja sa dokážem postarať o muža.
Nakúpila som múku, mlieko, vajcia, cukor, soľ, tvaroh, hrozienka, nutellu, ovocie a vláčila som to do toho skurveného kopca. Vonku super slnko, ja smrdím, ale človek sa musí obetovať pre lásku. Prichádzam na izbu. Všetko vybalím na stôl a vtom si uvedomím, že ja vlastne nemám panvicu a ani som ju nikdy nemala.
V spotenom švungu mi ani na okamih nenapadne vzdať sa. Klopem - čo klopem- trieskam na každú jednu izbu, aby som získala panvicu. Som predsa statočné srdce.
O tri izby ďalej som ju našla, aj s kamoškou, ktorá celý ten problém pochopila a nejakou zázračnou intuíciou jej došlo, že ja som palacinky nikdy predtým v živote nerobila a ponúkla sa, že mi pomôže. Tak sme stáli v kuchynke, fajčili, pozerali na mastnú dvojplatničku a premýšľali nad ingredienciami a životom (pretože tých ingrediencií nebolo zase až tak veľa). Dopadlo to tak, ako som aj očakávala: cesto som zvládla sama (veď mama na telefóne), ale potom som už nič nestíhala, takže kamoška to urobila za mňa (tisíc a jeden dôvodov prečo neprikladám recept).
Vychystaná ako zo žurnálu, bežím s Bebe Brumík debničkou do kuchynky.
Prihoreli.
Polovica. Chcelo to nový plán, ale čas bol náš nepriateľ. Preto sme ich poukladali takticky. Prvú zje on, tá je ako tak v pohode. Druhú tiež zje on a ja zatiaľ budem rozprávať (ešteže som komunikatívny typ). V podtexte - chcem len ochutnať, si zoberiem tretiu. Rýchlo ju zjem, pretože aj štvrtú si zoberiem ja, ale nenápadne, tak aby si on myslel, že to je ešte stále tá tretia, teda moja prvá. Piatu a šiestu zase on.
Celá hrdá som ho čakala pred prácou. Zobrala som ho k parlamentu, lebo veď super výhľad (to som v Bratislave žila len niečo vyše roka), rozložila som tam Bebe Brumík debničku, zaželala dobrú chuť.
Zahryzol si.
-Sú dobré?
-Áno.
Videla som to tak na svadbu.
Len som nechápala, prečo sa tvári tak nešťastne, ak sú dobré.
Vypýtal si vodu. Vraj sú jemne slané.
Netrpezlivo som čakala, kým zje aj tú druhú, pretože moja je až tretia, ale krízová situácia ma prinútila porušiť poradie a ochutnať hneď nasledujúcu a zistiť.
-Sú slané!
-Sú tak smiešne slané.
-Nie, veď sú nechutné!!!
Vysvetlil mi, že soľ viac solí ako cukor cukrí a bolo. Ešte som prehodila pár slov o tom, aká som neschopná, on pár slov o tom, aká som rozkošná a viackrát sme sa nestretli.
Klamem.
Jasné, že stretli a sme dokonca aj kamoši. Ale on sa do dvoch rokov oženil a má krásne dieťa.
A ja som sama, na palacinky chodím do palacinkárne a plačem po nociach nad svojim životom.
Opäť klamem.
A ja mám frajera, ktorý mi vyvára samé zdravé dobroty.
Jačmeň, aby som nemala šedivé vlasy.
Pohánku, aby som mala super cievy.
Tofu, aby som nejedla mäso.
Veľa zeleniny a ovocia.
Vysvetlil mi, že nie je podstatné starať sa o to, čo mám na sebe, ale v sebe (samozrejme nehovoríme o duchovných hodnotách).
Zmieril sa s faktom, že neviem variť a rešpektuje to, aj keď uznávam, je dosť trápne, keď ma napríklad učí krájať cesnak. Vtedy si musím nenápadne v hlave opakovať, čo všetko som už v živote dokázala (trvá to rovnako dlho ako nakrájanie jedného strúčika ).
Snažím sa, no pre istotku má u mňa doma základný potravinový balíček – francúzku nátierku v črievku a ryžové chlebíčky.
Samozrejme, že ma štve, čo jem aj ako vyzerám vďaka tomu čo jem a sľubujem, že raz sa nájde ten pondelok, kedy to napravím, ale až keď prestanem depkovať a už konečne začnem písať tú pojebanú diplomovku!!!
Zatiaľ sa len riadim heslom: Si to, čo ješ! Nebuď muffin! (Iba ak mrkvovo - špaldový)
Prosím vás, držte mi palce!
S láskou a orieškovou čokoládou
TROSKA: ONA
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára