„Ale dúfam, že ostaneme kamaráti.“
To je tá najväčšia kokotina, ktorú môžete po rozchode navrhnúť. Ako keby som nemal čo robiť vo voľnom čase! Však ja by som mohol chodiť na jogu alebo by som sa mohol ozvať terapeutke, aby sme popracovali na problémoch, na ktoré som sa pred tromi rokmi vyjebal. Ale čo robím ja? Trávim čas s bývalým, pričom toto je bezvýchodisková situácia, ktorá vedie k trom výsledným situáciám:
Milý čitateľ, ak by si sa náhodou ocitol vo vzťahu so mnou a ten vzťah by sme ukončili… Dopredu varujem, neskúšajme byť kamaráti. Nie, nevymýšľaj. Aký to má význam? Nevytrpeli sme si už dosť? Načo sa trápiť tým, že sa budeme musieť na seba pozerať a pripomínať si naše zlyhanie? Ja ťa síce ešte nepoznám, ale… Ver mi. Je to pre naše dobro.
P. S.: Prepáčte, že som v rámci gendrovej korektnosti nepoužil slovo „čitateľka“. Ale vzhľadom na moju sexuálnu orientáciu oslovovanie čitateliek s potenciálnym vzťahom nedáva zmysel.
Po rozchode sa netreba utápať v minulosti. Treba získať nadhľad a posunúť sa ďalej. A s týmto vedomím som si nainštaloval aplikáciu na meditovanie. A Tinder.
S aplikáciou na meditovanie sa môžem vydať na cestu k lepšiemu ja. Ale na Tindri môžem ilúziu lepšieho ja vytvoriť už dnes. A to hneď v troch oblastiach.
Krása:
Na Tindri musím mať fotky od profesionálneho fotografa. A pod slovom profesionálny myslím človeka, ktorý po mne zakričí, aby som stiahol brucho predtým, než stlačí spúšť.
Intelekt:
Rád by som mal k dispozícii fotografie, na ktorých vykonávam intelektuálnu činnosť. Čítanie, písanie, performatívne umenie na ulici upozorňujúce na klimatické zmeny a postavenie žien v spoločnosti alebo analýzu dát z urýchlovača častíc.
Vykonávam niektorú z týchto činností? Moje čítanie a písanie sa obmedzuje na sociálne siete, ale nebudeme si klamať, memečká nie sú literatúra. Však ja som ledva prečítal Šarlátové písmeno, ktoré som mal ako povinnú literatúru na prijímačky na vysokú školu. A pod „ledva prečítal“ myslím, že som si ledva pozrel film. A keď sa ma na prijímačkách pýtali na význam autorových metafor, tak som nemal ani poňatia. Jediné, čo som vedel, bolo, že Demi Moore súložila s Gary Oldmanom a tá súlož nedopadla dobre.
A takto povrchne pristupujem k všetkým intelektuálnym činnostiam. Ale to chlapcom z Tindra nebudem hovoriť. Radšej si nájdem činnosť, ktorá pôsobí intelektuálne a nerobí mi problém. A to je fajčenie.
Áno, fajčia aj sprostí ľudia. Ale fajčenie má v sebe filozofický rozmer, ktorý sa dá odčítať z výrazu tváre. Preto keď ma niekto fotí s cigaretou v ústach, tvárim sa, že nad niečim rozmýšľam. A veru rozmýšľam. Či budem na Tindri za intelektuála.
Zábava:
Ja sa veľmi rád bavím. Čiže pijem. Akože poznám ľudí, ktorí tvrdia, že sa vedia baviť aj bez alkoholu, ale prečo to robia? Ja sa riadim heslom, čím viac alkoholu, tým väčšia zábava. S fotkami je ale potom problém, lebo ožratí ľudia nevyzerajú na fotkách dobre. Alebo nebudem zovšeobecňovať. Nevyzerám dobre na fotkách, keď som ožratý. Nemusím hneď prezentovať svoj alkoholizmus z fotiek. Môžem si to nechať na potom. Však kto by si kúpil Kinder vajce, keby dopredu vedel, čo ho čaká za prekvapenie?
Svoju zábavnú osobnosť demonštrujem niečim iným. Konfetami. Lebo konfety sú 100 % zábava. Konfety menia všetko. Čím viac konfiet, tým väčšia zábava. Videli ste nudného človeka v záplave konfiet? Ja nie. Tak keď dám fotky s konfetami na Tinder, tak si predstavujem chlapcov, ako má hodnotia: „Bože, toľko konfiet! Tak s týmto mužom musí byť veľa zábavy!“
A takto som si dôkladne vybudoval portfólio fotografií na tindrový profil, aby som opäť zalovil v nových vodách. A čo som ulovil? Match s bývalým. Toľko námahy a takáto perspektíva? Mala to byť zoznamovacia aplikácia a ja končím pri tom, čo až moc dobre poznám. S Tindrom sa mi mali otvoriť nové možnosti. A ja sa chovám ako niekto, kto príde do vietnamskej reštaurácie a spýta sa, či mu nespravia vyprážaný syr.
Obed u Vietnamca. Ako za starých časov. Možno nás veľa vecí rozdeľovalo, ale jedlo nás stále spája. Najmä, ak sa jedná o dobré phočeno.
Toto ani nemôžeme považovať za rande. Veď toto nie je reštaurácia, do ktorej by som niekoho zavolal, aby som robil dojem. Však to je len úzka chodba a hlavný dekoračný prvok sú menučká polepené po stenách. Vietnamka v kuse kričí po manželovi a ja rozmýšľam, či to je manželská kríza alebo mu diktuje objednávku.
„Som tvoja manželka, tak sa ku mne chovaj s úctou, ktorú si zaslúžim! A priprav pho pre tých dvoch gayov, čo teraz prišli! Jedno hovädzie, jedno kuracie. A to kuracie bez slížov! Buzeranti v kuse musia vymýšľať.“
Vo vietnamských bufetoch máte poruke hneď niekoľko nástrojov, ako si z polievky pripraviť šiesty kruh Danteho inferna. Nehovorím o cesnačikoch v náleve. Hovorím o čili papričkách, ktoré dostanete naservírované na tanieri. Ja viem, že tie papričky sú dobrovoľná možnosť, ale… Čo ak budem za barbara, keď ich nechám len tak? Čo ak je to, ako keď idete do Paríža a nevyleziete na Eiffelovku? Ja som síce v Paríži bol, Eiffelovku som sabotoval, lebo je to podľa mňa turistická pičovina… Ale ľudí to pohoršuje! Ako si len mohol? Pokiaľ si nevyliezol na Eiffelovku, tak potom nevieš, o čom je Paríž! A ani Monu Lisu si nevidel? Kriste na nebi! Okamžite si daj do polievky čili papričky, nech vieš, o čom je skutočné pho.
Poviem vám, tie čili papričky sú jedna štipľavá pičovina. Už len jedna je veľmi zlý nápad a každá ďalšia to ešte umocňuje. Čiže zlý nápad na šiestu!
Ochutnávam polievku a slzy mi zaplavia oči. Teraz neviem, či plačem, lebo to extrémne štípe alebo plačem, lebo som si uvedomil, že som si kontaminoval polievku, ktorú budem musieť dojesť. Mohol by som sa vyhovoriť, že myslím na životné prostredie a bojujem proti plytvaniu jedlom, ale pravda je taká, že som proste lakomý.
„Si v poriadku?“ pýta sa ma bývalý.
Ja sa usmejem a prikývnem. Neotváram ústa, lebo by mi z nich vyšľahol oheň a naberám silu na ďalšie dávky utrpenia. Ďalšia lyžica, ďalšie slzy.
Slzy však neboli jediná tekutina, ktorá sa začala drať na povrch. Začalo to malou kvapkou potu na čele, ale ja už som tušil, že sa blíži katastrofa. Je len otázkou času a moja tvár bude vyzerať ako z dramatickej reportáže, pred ktorou Zlatica Puškárová zahlási, že sa vylial Dunaj a hasiči nemajú dostatok vriec s pieskom na jeho zastavenie.
Takto to nemalo byť. Spotená tvár nespadá ani do jednej zo želaných kategórií krása / intelekt / zábava. Mohlo by mi to byť jedno, ako vyzerám, keď sme sa rozišli. Ale mne to nie je jedno! Ja chcem, aby ma videl v tom najlepšom svetle. Aby mu bolo ľúto, že sme sa rozišli a chcel sa ku mne vrátiť. Však ja to tak cítim tiež. Tak kde je problém? Asi je to tým, že tu plačem nad štipľavou polievkou a potí sa mi xicht.
„Naozaj je všetko v pohode?“
Ja sa usmievam a kývam hlavou. Ale nie nejako drasticky, aby zo mňa nepadali kropaje potu.
„Prosím ťa, poď sem,“ povie, chytí vreckovku a utrie mi ňou tvár.
A čo mám teraz robiť? Mám na Tindri hľadať niečo nové? Veď tu mám človeka, ktorý vidí za kategórie krása / intelekt / zábava. Ako dlho bude trvať, kým si niekoho opäť pustím k sebe a otvorím sa mu? Zažijem ešte niekedy takýto pocit blízkosti? Prečo sa nemôžeme k sebe vrátiť?
Netuším.
Jedno je však isté. Ak pôjdem niekedy na rande, nebudem si jebať čili papričky do polievky.
To je tá najväčšia kokotina, ktorú môžete po rozchode navrhnúť. Ako keby som nemal čo robiť vo voľnom čase! Však ja by som mohol chodiť na jogu alebo by som sa mohol ozvať terapeutke, aby sme popracovali na problémoch, na ktoré som sa pred tromi rokmi vyjebal. Ale čo robím ja? Trávim čas s bývalým, pričom toto je bezvýchodisková situácia, ktorá vedie k trom výsledným situáciám:
- Uvedomím si, že ho stále milujem a tak sa pri každom stretnutí budem opúšťať, aké by to bolo pekné, keby sme boli spolu. Ale keďže nie sme, tak aplikujem citové vydieranie a výraz trpiteľa.
- Znenávidím ho a budem plánovať krutú pomstu, aby si uvedomil, čo všetko stratil. A pod krutou pomstou myslím patetický post na internete, nad ktorým dotyčný mávne rukou a poznamená, že som hysterka.
- Tak to skúsime znova, pričom si takto naživo zrekapitulujeme dôvody, prečo sme sa rozišli a tak sa vrátim k bodu 1 alebo bodu 2. Alebo ich striedam v 5-minútových intervaloch.
Milý čitateľ, ak by si sa náhodou ocitol vo vzťahu so mnou a ten vzťah by sme ukončili… Dopredu varujem, neskúšajme byť kamaráti. Nie, nevymýšľaj. Aký to má význam? Nevytrpeli sme si už dosť? Načo sa trápiť tým, že sa budeme musieť na seba pozerať a pripomínať si naše zlyhanie? Ja ťa síce ešte nepoznám, ale… Ver mi. Je to pre naše dobro.
P. S.: Prepáčte, že som v rámci gendrovej korektnosti nepoužil slovo „čitateľka“. Ale vzhľadom na moju sexuálnu orientáciu oslovovanie čitateliek s potenciálnym vzťahom nedáva zmysel.
Po rozchode sa netreba utápať v minulosti. Treba získať nadhľad a posunúť sa ďalej. A s týmto vedomím som si nainštaloval aplikáciu na meditovanie. A Tinder.
S aplikáciou na meditovanie sa môžem vydať na cestu k lepšiemu ja. Ale na Tindri môžem ilúziu lepšieho ja vytvoriť už dnes. A to hneď v troch oblastiach.
Krása:
Na Tindri musím mať fotky od profesionálneho fotografa. A pod slovom profesionálny myslím človeka, ktorý po mne zakričí, aby som stiahol brucho predtým, než stlačí spúšť.
Intelekt:
Rád by som mal k dispozícii fotografie, na ktorých vykonávam intelektuálnu činnosť. Čítanie, písanie, performatívne umenie na ulici upozorňujúce na klimatické zmeny a postavenie žien v spoločnosti alebo analýzu dát z urýchlovača častíc.
Vykonávam niektorú z týchto činností? Moje čítanie a písanie sa obmedzuje na sociálne siete, ale nebudeme si klamať, memečká nie sú literatúra. Však ja som ledva prečítal Šarlátové písmeno, ktoré som mal ako povinnú literatúru na prijímačky na vysokú školu. A pod „ledva prečítal“ myslím, že som si ledva pozrel film. A keď sa ma na prijímačkách pýtali na význam autorových metafor, tak som nemal ani poňatia. Jediné, čo som vedel, bolo, že Demi Moore súložila s Gary Oldmanom a tá súlož nedopadla dobre.
A takto povrchne pristupujem k všetkým intelektuálnym činnostiam. Ale to chlapcom z Tindra nebudem hovoriť. Radšej si nájdem činnosť, ktorá pôsobí intelektuálne a nerobí mi problém. A to je fajčenie.
Áno, fajčia aj sprostí ľudia. Ale fajčenie má v sebe filozofický rozmer, ktorý sa dá odčítať z výrazu tváre. Preto keď ma niekto fotí s cigaretou v ústach, tvárim sa, že nad niečim rozmýšľam. A veru rozmýšľam. Či budem na Tindri za intelektuála.
Zábava:
Ja sa veľmi rád bavím. Čiže pijem. Akože poznám ľudí, ktorí tvrdia, že sa vedia baviť aj bez alkoholu, ale prečo to robia? Ja sa riadim heslom, čím viac alkoholu, tým väčšia zábava. S fotkami je ale potom problém, lebo ožratí ľudia nevyzerajú na fotkách dobre. Alebo nebudem zovšeobecňovať. Nevyzerám dobre na fotkách, keď som ožratý. Nemusím hneď prezentovať svoj alkoholizmus z fotiek. Môžem si to nechať na potom. Však kto by si kúpil Kinder vajce, keby dopredu vedel, čo ho čaká za prekvapenie?
Svoju zábavnú osobnosť demonštrujem niečim iným. Konfetami. Lebo konfety sú 100 % zábava. Konfety menia všetko. Čím viac konfiet, tým väčšia zábava. Videli ste nudného človeka v záplave konfiet? Ja nie. Tak keď dám fotky s konfetami na Tinder, tak si predstavujem chlapcov, ako má hodnotia: „Bože, toľko konfiet! Tak s týmto mužom musí byť veľa zábavy!“
A takto som si dôkladne vybudoval portfólio fotografií na tindrový profil, aby som opäť zalovil v nových vodách. A čo som ulovil? Match s bývalým. Toľko námahy a takáto perspektíva? Mala to byť zoznamovacia aplikácia a ja končím pri tom, čo až moc dobre poznám. S Tindrom sa mi mali otvoriť nové možnosti. A ja sa chovám ako niekto, kto príde do vietnamskej reštaurácie a spýta sa, či mu nespravia vyprážaný syr.
Obed u Vietnamca. Ako za starých časov. Možno nás veľa vecí rozdeľovalo, ale jedlo nás stále spája. Najmä, ak sa jedná o dobré phočeno.
Toto ani nemôžeme považovať za rande. Veď toto nie je reštaurácia, do ktorej by som niekoho zavolal, aby som robil dojem. Však to je len úzka chodba a hlavný dekoračný prvok sú menučká polepené po stenách. Vietnamka v kuse kričí po manželovi a ja rozmýšľam, či to je manželská kríza alebo mu diktuje objednávku.
„Som tvoja manželka, tak sa ku mne chovaj s úctou, ktorú si zaslúžim! A priprav pho pre tých dvoch gayov, čo teraz prišli! Jedno hovädzie, jedno kuracie. A to kuracie bez slížov! Buzeranti v kuse musia vymýšľať.“
Vo vietnamských bufetoch máte poruke hneď niekoľko nástrojov, ako si z polievky pripraviť šiesty kruh Danteho inferna. Nehovorím o cesnačikoch v náleve. Hovorím o čili papričkách, ktoré dostanete naservírované na tanieri. Ja viem, že tie papričky sú dobrovoľná možnosť, ale… Čo ak budem za barbara, keď ich nechám len tak? Čo ak je to, ako keď idete do Paríža a nevyleziete na Eiffelovku? Ja som síce v Paríži bol, Eiffelovku som sabotoval, lebo je to podľa mňa turistická pičovina… Ale ľudí to pohoršuje! Ako si len mohol? Pokiaľ si nevyliezol na Eiffelovku, tak potom nevieš, o čom je Paríž! A ani Monu Lisu si nevidel? Kriste na nebi! Okamžite si daj do polievky čili papričky, nech vieš, o čom je skutočné pho.
Poviem vám, tie čili papričky sú jedna štipľavá pičovina. Už len jedna je veľmi zlý nápad a každá ďalšia to ešte umocňuje. Čiže zlý nápad na šiestu!
Ochutnávam polievku a slzy mi zaplavia oči. Teraz neviem, či plačem, lebo to extrémne štípe alebo plačem, lebo som si uvedomil, že som si kontaminoval polievku, ktorú budem musieť dojesť. Mohol by som sa vyhovoriť, že myslím na životné prostredie a bojujem proti plytvaniu jedlom, ale pravda je taká, že som proste lakomý.
„Si v poriadku?“ pýta sa ma bývalý.
Ja sa usmejem a prikývnem. Neotváram ústa, lebo by mi z nich vyšľahol oheň a naberám silu na ďalšie dávky utrpenia. Ďalšia lyžica, ďalšie slzy.
Slzy však neboli jediná tekutina, ktorá sa začala drať na povrch. Začalo to malou kvapkou potu na čele, ale ja už som tušil, že sa blíži katastrofa. Je len otázkou času a moja tvár bude vyzerať ako z dramatickej reportáže, pred ktorou Zlatica Puškárová zahlási, že sa vylial Dunaj a hasiči nemajú dostatok vriec s pieskom na jeho zastavenie.
Takto to nemalo byť. Spotená tvár nespadá ani do jednej zo želaných kategórií krása / intelekt / zábava. Mohlo by mi to byť jedno, ako vyzerám, keď sme sa rozišli. Ale mne to nie je jedno! Ja chcem, aby ma videl v tom najlepšom svetle. Aby mu bolo ľúto, že sme sa rozišli a chcel sa ku mne vrátiť. Však ja to tak cítim tiež. Tak kde je problém? Asi je to tým, že tu plačem nad štipľavou polievkou a potí sa mi xicht.
„Naozaj je všetko v pohode?“
Ja sa usmievam a kývam hlavou. Ale nie nejako drasticky, aby zo mňa nepadali kropaje potu.
„Prosím ťa, poď sem,“ povie, chytí vreckovku a utrie mi ňou tvár.
A čo mám teraz robiť? Mám na Tindri hľadať niečo nové? Veď tu mám človeka, ktorý vidí za kategórie krása / intelekt / zábava. Ako dlho bude trvať, kým si niekoho opäť pustím k sebe a otvorím sa mu? Zažijem ešte niekedy takýto pocit blízkosti? Prečo sa nemôžeme k sebe vrátiť?
Netuším.
Jedno je však isté. Ak pôjdem niekedy na rande, nebudem si jebať čili papričky do polievky.
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára