Svadba je deň, kedy všetko musí byť dokonalé. Takže podstatou svadieb je čistá pretvárka. Existuje dokonalosť? Samozrejme, že nie! Preto sa od svadobných fotografov prirodzene očakáva, že budú zruční vo Photoshope, zúžia pás, vybielia zuby, pridajú glow a nevesta si tak bude môcť užiť najlajkovanejšiu profilovku ever. Proste čistý ojeb.
Ďalší prípad ťažkého ojebu sú svadobné šaty. Ak by sa v bielom mohli vydávať iba panny, komu by ostalo toto privilégium? Bol by som na pochybách aj pri väčšine katolíčok. Nebudeme si klamať, pretvárka je alfou a omegou katolíckej cirkvi.
Ja som pozvaní na svadbu dostal veľmi málo a keď už áno, tak to bola čistá realness. Nevesta v bielom? Kto by jej na to skočil? Biele šaty to už nezachránia. Krájanie torty? Skôr sa sekal koks. A keď si ženích s nevestou zakončili svadobný tanec na latríne, hovorím si: „Bože, toto musí byť láska!“
Môj brat ma pozval na svoju stužkovú preto, lebo čakal, že na nej spôsobím spoločenské pohoršenie. Preto som bol trochu zmätený, čo sa odo mňa očakáva pri pozvaní na jeho svadbu. On už sa od strednej školy upokojil, prestal fajčiť a piť, v Nórsku si ujasnil svoju sexuálnu orientáciu a našiel si psychicky vyrovnaného frajera a časy, keď prišiel domov s monoklom od drogového dílera, boli nenávratne preč. A to, že sa doma vyoutoval ako homosexuál, moju situáciu iba zhoršovalo. Dovtedy sa moje excesy spájali s mojou sexuálnou orientáciou, ale po jeho coming-oute bolo všetkým jasné, že som proste iba jebnutý. Bodka.
Pre mňa je svadba jednoducho teror. Nie je to o deklarácii nezištnej lásky. Je to o deklarácii celému svetu: „HA! No vidíte! Tak došlo aj na mňa!“
A aby toho nebolo málo, všetci hostia majú potrebu riešiť, ako ste na tom vy, ako je na tom váš milostný život a či je tam nejaká šanca na zväzok. Ja sa snažím vysvetliť svoju situáciami slovami: „Dlhodobo som fungoval vo vážnych vzťahoch, ale odkedy som si uvedomil svoju hodnotu, tak sa odmietam prispôsobovať a vzťahy išli tým pádom bokom. Ale konečne veci idú podľa mojich predstáv a teraz sa cítim ako plnohodnotnejší človek.“
A pohľady hostí hovoria: „No jasne, ži si ďalej v sebaklame! Čauky!“
Boli časy, keď som mal o vzťahoch ilúzie. Bolo to asi v období, keď som sa hrával Simsov na počítači. Vytvoril som si útulný domov pre dvoch konzervatívnych homosexuálov, ktorí pochopili, že občasné woohoo nie je všetko a tak mali svadbu, po ktorej si cez telefón adoptovali deti. Idylka.
A ja keď som sa konfrontoval s realitou, tak bilancia bola krutá. Žiadne adoptované dieťa cez telefón. Žiadna svadba. A po woohoo už len ghosting.
Na bratovu svadbu som dostal jedinú úlohu. Natočiť gratulačné video, ktoré by sa v bloku pustilo mladomanželom. Nehovorím, že som na to mal málo času, ale ja väčšinou chodím na svadby so zarámovaným „Aj tak vám to nevydrží.“ a toto bolo nad moje kreatívne možnosti, ktoré eskalujú s nebezpečne blížiacim sa deadlinom. Preto mi padlo celkom vhod, keď na ceste do Nórska musel šofér autobusu spraviť technickú prestávku.
„Dopiče, ty si sa s tým videom nemohol aspoň trochu posnažiť?“ nadávala mi sestra.
„Ale však to je môj štýl.“
„Toto je ich najdôležitejší deň a ty im zablahoželáš s cigou v hube na benzínovej pumpe?“
„Opakujem! Toto je môj štýl!“
„Opakujem! Tento deň je o nich dvoch, tak nemohol by si sa viac snažiť?“
Však ja som sa snažil! Prvý večer sme sa stretli s nórskou rodinou, aby sme sa bližšie spoznali a ja som si povedal, že potlačím svoju osobnosť na minimum, aby neboli zdesení. Už aj tak viselo vo vzduchu, že naši rodičia neprišli na svadbu. Áno, sú homofóbni, ale nikto to nepovedal nahlas.
A tak som sa snažil správať slušne, usmieval som a nesnažil som sa prejavovať pohoršenie pri tetovaniach, ktoré nám ukazovala sestra bratovho frajera. Akože keď si niekto nechá vytetovať na ruky TATA a MAMA z recesie, to uznávam. Ale z lásky k rodičom? Potrebujem sa okamžite najebať! Piči, ale sedím s nórskou rodinou a musím sa správať slušne. Zabudol som.
Našťastie, do Nórska dorazila aj spriaznená duša v podobe bratovej kamarátky. Cez deň pracovala ako advokátka, po večeroch nasávala na bare, v ktorom brat pracoval. Brat sa síce usadil, ale ona sa nezmenila.
„Pojebané Nórsko aj s ich prohibíciou. Však tu sa večer nedá kúpiť chľast! Musela som vyrabovať duty free na letisku, aby som si na hoteli mohla naliať a pokojne zaspať. Strašne nudná krajina toto! Ešte aj tá ich architektúra je taká dôchodcovská.“
„Hovor mi o tom. Ja musím tráviť čas s Nórmi, aby som sa s nimi bližšie spoznal. A nedávam to.“
„Čo sú zač?“
„Otec IT-čkár, mama kaderníčka a dve vzorné deti. Až na to, že jedno je teplé, ale všetci sú s tým ok. Nie ako moji rodičia.“
„Kriste. To oni sú takáto katalógová rodina? Počuj, tak ich budeme celú svadbu sledovať a hľadať na nich chyby.“
Ak máte svadobnú hostinu a patríte k najbližšej rodine, zúčastňujete sa veľmi zákerného zápasu. Dve rodiny hrajú proti sebe o to, kto si viac zachová dekórum. A víťazná rodina potom môže ohovoriť tú druhú, že je to banda najebaných hulvátov.
Úvodný výkop! Podáva sa aperitív!
S alkoholom som sa snažil krotiť a nepiť viac, ako je nutné. Mal som momenty, keď som mal instantnú chuť sa strieskať. Napríklad, keď mi jedna baba povedala, že pri pohľade na môj outfit si vydýchla, že nemá najväčší výstrih na svadbe. Ďalšia Nórka sa ma spýtala, či to je tradičný slovenský kroj, čo mám na sebe. Nie, dopiče, neviem, v ktorom regióne chodia muži tradične na svadbu v čiernom overale s veľkým výstrihom vpredu. Chcel som byť za fashionistu, nie za folkloristu!
Celé to zaklincoval príhovor mojej sestry, ktorá poznamenala, že tento deň je o mojom bratovi a jeho manželovi a nie o mne, aj keď potrebujem byť stredobodom pozornosti za každú cenu. Potrebujem alkohol! Prosím, nech je niekto z nórskej rodiny už riadne najebaný, nech ho môžem remizovať.
Moje želanie bolo vypočuté! Prišla za mnou nórska matka, najebaná ako bomba. Ja si držím odstup, ona ide za diskrétnu zónu. Mala totiž potrebu sa so mnou zblížiť a začala hneď tým, že mi začala naprávať výstrih, lebo mala pocit, že ukazujem viac ako je nutné. Popri tom sa ma stihla spýtať na moju sexuálnu orientáciu a či mám frajera.
Akože prečo sa toto musí riešiť na svadbách? Veď je toľko vecí, o ktorých by sa dalo rozprávať. Nevieme si nájsť nejakú zmysluplnejšiu tému? Napríklad, aviváž?
„Áno, používam pri praní aviváž. Dodá príjemnú vôňu a bielizeň je aj na dotyk jemnejšia. Ďakujem za opýtanie a vrelo odporúčam.“
Potreboval som si od toho na chvíľu vydýchnuť. A tak som sa vykradol si zapáliť do nórskej prírody. Tam som stretol aj bratovu kamarátku, advokátku.
„No čo? Tešíš sa zo svojho brata?“
„Hej, vyzerá byť šťastný. Len rozmýšľam, či sa nedostal pod papuču teraz.“
„Ako to myslíš?“
„Veď si ho poznala, aký bol. Totálny mámvpičista, ktorý si išiel svoje a v kuse niečo vyvádzal. Najebal sa, prebral sa na nejakom strome, naháňali ho psy... A teraz má naplánované zážitky na celý rok dopredu.“
„A to je zlé? Ja si ho pamätám, ako v kuse depkoval a na všetko pičoval. A zmenil sa. Zrazu je vyrovnaný a spokojný.“
„Hej. Ale vieš, ako som ja fungoval vo vzťahoch. Neustále som sa niekomu prispôsoboval a preto mi to aj vydržalo. Teraz už si nenechám skákať po hlave a nikto so mnou nevie vydržať.“
„Vzťah je aj o kompromisoch, však to nemôžeš ísť jak buldozér. Kompromisy nemusia byť rozhodne zlé. Ako sa to viackrát spomenulo, oni dvaja sa našli, lebo každý je iný. A vzájomne sa obohacujú. Tvoj brat sa nerozhodol prispôsobovať sa. On sa rozhodol byť šťastný.“
Možno je chyba vo mne a neviem fungovať vo vzťahu. Možno preto si neviem nikoho nájsť. Na jednu stranu vyžadujem niečo ako stabilitu, ale povedzme si pravdu... Ja nepôsobím veľmi stabilným dojmom. Aká je šanca, že si nájdem niekoho, kto ma bude brať takého, aký som? Ale veď ja sa bojím ukázať, kto v skutočnosti som. Pred nórskou rodinou musím hrať divadielko a hrám sa na niečo, čo nie som. Však títo ľudia ani nedostali šancu, aby spoznali moje pravé ja. Musím prestať s touto pretvárkou.
Sedíme pri stole s advokátkou a sestrou bratovho manžela. Všetci sme si priznali, že sme riadne opití, ale stále nemáme na svadobnú matku.
„A ona nielen pije, ona ešte v tajnosti fajčí! A to už niekoho rokov a otec o tom ani nevie,“ priznala sa nám nórska sestra.
„Bože, táto katalógová rodina je super,“ zahučí opitá advokátka.
Všetci pri stole sme si v najebanosti našli istú dávku duševnej spriaznenosti. Tak sme si všetci jebli ešte shot ginu.
„Ale musím povedať... Naozaj som šťastná za svojho brata,“ hovorí mi pripitá Nórka, „ja odkedy si pamätám, tak sme mali strašne dobrý vzťah a naozaj ho mám rada.“
Aj ja som dostal silné nutkanie sa tiež o niečo podeliť. Naklonil som sa ku nej a do ucha som jej zašepkal: „Mne môj brat raz vynadal do buzerantov... Tak som mu zlomil ruku.“
Ďalší prípad ťažkého ojebu sú svadobné šaty. Ak by sa v bielom mohli vydávať iba panny, komu by ostalo toto privilégium? Bol by som na pochybách aj pri väčšine katolíčok. Nebudeme si klamať, pretvárka je alfou a omegou katolíckej cirkvi.
Ja som pozvaní na svadbu dostal veľmi málo a keď už áno, tak to bola čistá realness. Nevesta v bielom? Kto by jej na to skočil? Biele šaty to už nezachránia. Krájanie torty? Skôr sa sekal koks. A keď si ženích s nevestou zakončili svadobný tanec na latríne, hovorím si: „Bože, toto musí byť láska!“
Môj brat ma pozval na svoju stužkovú preto, lebo čakal, že na nej spôsobím spoločenské pohoršenie. Preto som bol trochu zmätený, čo sa odo mňa očakáva pri pozvaní na jeho svadbu. On už sa od strednej školy upokojil, prestal fajčiť a piť, v Nórsku si ujasnil svoju sexuálnu orientáciu a našiel si psychicky vyrovnaného frajera a časy, keď prišiel domov s monoklom od drogového dílera, boli nenávratne preč. A to, že sa doma vyoutoval ako homosexuál, moju situáciu iba zhoršovalo. Dovtedy sa moje excesy spájali s mojou sexuálnou orientáciou, ale po jeho coming-oute bolo všetkým jasné, že som proste iba jebnutý. Bodka.
Pre mňa je svadba jednoducho teror. Nie je to o deklarácii nezištnej lásky. Je to o deklarácii celému svetu: „HA! No vidíte! Tak došlo aj na mňa!“
A aby toho nebolo málo, všetci hostia majú potrebu riešiť, ako ste na tom vy, ako je na tom váš milostný život a či je tam nejaká šanca na zväzok. Ja sa snažím vysvetliť svoju situáciami slovami: „Dlhodobo som fungoval vo vážnych vzťahoch, ale odkedy som si uvedomil svoju hodnotu, tak sa odmietam prispôsobovať a vzťahy išli tým pádom bokom. Ale konečne veci idú podľa mojich predstáv a teraz sa cítim ako plnohodnotnejší človek.“
A pohľady hostí hovoria: „No jasne, ži si ďalej v sebaklame! Čauky!“
Boli časy, keď som mal o vzťahoch ilúzie. Bolo to asi v období, keď som sa hrával Simsov na počítači. Vytvoril som si útulný domov pre dvoch konzervatívnych homosexuálov, ktorí pochopili, že občasné woohoo nie je všetko a tak mali svadbu, po ktorej si cez telefón adoptovali deti. Idylka.
A ja keď som sa konfrontoval s realitou, tak bilancia bola krutá. Žiadne adoptované dieťa cez telefón. Žiadna svadba. A po woohoo už len ghosting.
Na bratovu svadbu som dostal jedinú úlohu. Natočiť gratulačné video, ktoré by sa v bloku pustilo mladomanželom. Nehovorím, že som na to mal málo času, ale ja väčšinou chodím na svadby so zarámovaným „Aj tak vám to nevydrží.“ a toto bolo nad moje kreatívne možnosti, ktoré eskalujú s nebezpečne blížiacim sa deadlinom. Preto mi padlo celkom vhod, keď na ceste do Nórska musel šofér autobusu spraviť technickú prestávku.
„Dopiče, ty si sa s tým videom nemohol aspoň trochu posnažiť?“ nadávala mi sestra.
„Ale však to je môj štýl.“
„Toto je ich najdôležitejší deň a ty im zablahoželáš s cigou v hube na benzínovej pumpe?“
„Opakujem! Toto je môj štýl!“
„Opakujem! Tento deň je o nich dvoch, tak nemohol by si sa viac snažiť?“
Však ja som sa snažil! Prvý večer sme sa stretli s nórskou rodinou, aby sme sa bližšie spoznali a ja som si povedal, že potlačím svoju osobnosť na minimum, aby neboli zdesení. Už aj tak viselo vo vzduchu, že naši rodičia neprišli na svadbu. Áno, sú homofóbni, ale nikto to nepovedal nahlas.
A tak som sa snažil správať slušne, usmieval som a nesnažil som sa prejavovať pohoršenie pri tetovaniach, ktoré nám ukazovala sestra bratovho frajera. Akože keď si niekto nechá vytetovať na ruky TATA a MAMA z recesie, to uznávam. Ale z lásky k rodičom? Potrebujem sa okamžite najebať! Piči, ale sedím s nórskou rodinou a musím sa správať slušne. Zabudol som.
Našťastie, do Nórska dorazila aj spriaznená duša v podobe bratovej kamarátky. Cez deň pracovala ako advokátka, po večeroch nasávala na bare, v ktorom brat pracoval. Brat sa síce usadil, ale ona sa nezmenila.
„Pojebané Nórsko aj s ich prohibíciou. Však tu sa večer nedá kúpiť chľast! Musela som vyrabovať duty free na letisku, aby som si na hoteli mohla naliať a pokojne zaspať. Strašne nudná krajina toto! Ešte aj tá ich architektúra je taká dôchodcovská.“
„Hovor mi o tom. Ja musím tráviť čas s Nórmi, aby som sa s nimi bližšie spoznal. A nedávam to.“
„Čo sú zač?“
„Otec IT-čkár, mama kaderníčka a dve vzorné deti. Až na to, že jedno je teplé, ale všetci sú s tým ok. Nie ako moji rodičia.“
„Kriste. To oni sú takáto katalógová rodina? Počuj, tak ich budeme celú svadbu sledovať a hľadať na nich chyby.“
Ak máte svadobnú hostinu a patríte k najbližšej rodine, zúčastňujete sa veľmi zákerného zápasu. Dve rodiny hrajú proti sebe o to, kto si viac zachová dekórum. A víťazná rodina potom môže ohovoriť tú druhú, že je to banda najebaných hulvátov.
Úvodný výkop! Podáva sa aperitív!
S alkoholom som sa snažil krotiť a nepiť viac, ako je nutné. Mal som momenty, keď som mal instantnú chuť sa strieskať. Napríklad, keď mi jedna baba povedala, že pri pohľade na môj outfit si vydýchla, že nemá najväčší výstrih na svadbe. Ďalšia Nórka sa ma spýtala, či to je tradičný slovenský kroj, čo mám na sebe. Nie, dopiče, neviem, v ktorom regióne chodia muži tradične na svadbu v čiernom overale s veľkým výstrihom vpredu. Chcel som byť za fashionistu, nie za folkloristu!
Celé to zaklincoval príhovor mojej sestry, ktorá poznamenala, že tento deň je o mojom bratovi a jeho manželovi a nie o mne, aj keď potrebujem byť stredobodom pozornosti za každú cenu. Potrebujem alkohol! Prosím, nech je niekto z nórskej rodiny už riadne najebaný, nech ho môžem remizovať.
Moje želanie bolo vypočuté! Prišla za mnou nórska matka, najebaná ako bomba. Ja si držím odstup, ona ide za diskrétnu zónu. Mala totiž potrebu sa so mnou zblížiť a začala hneď tým, že mi začala naprávať výstrih, lebo mala pocit, že ukazujem viac ako je nutné. Popri tom sa ma stihla spýtať na moju sexuálnu orientáciu a či mám frajera.
Akože prečo sa toto musí riešiť na svadbách? Veď je toľko vecí, o ktorých by sa dalo rozprávať. Nevieme si nájsť nejakú zmysluplnejšiu tému? Napríklad, aviváž?
„Áno, používam pri praní aviváž. Dodá príjemnú vôňu a bielizeň je aj na dotyk jemnejšia. Ďakujem za opýtanie a vrelo odporúčam.“
Potreboval som si od toho na chvíľu vydýchnuť. A tak som sa vykradol si zapáliť do nórskej prírody. Tam som stretol aj bratovu kamarátku, advokátku.
„No čo? Tešíš sa zo svojho brata?“
„Hej, vyzerá byť šťastný. Len rozmýšľam, či sa nedostal pod papuču teraz.“
„Ako to myslíš?“
„Veď si ho poznala, aký bol. Totálny mámvpičista, ktorý si išiel svoje a v kuse niečo vyvádzal. Najebal sa, prebral sa na nejakom strome, naháňali ho psy... A teraz má naplánované zážitky na celý rok dopredu.“
„A to je zlé? Ja si ho pamätám, ako v kuse depkoval a na všetko pičoval. A zmenil sa. Zrazu je vyrovnaný a spokojný.“
„Hej. Ale vieš, ako som ja fungoval vo vzťahoch. Neustále som sa niekomu prispôsoboval a preto mi to aj vydržalo. Teraz už si nenechám skákať po hlave a nikto so mnou nevie vydržať.“
„Vzťah je aj o kompromisoch, však to nemôžeš ísť jak buldozér. Kompromisy nemusia byť rozhodne zlé. Ako sa to viackrát spomenulo, oni dvaja sa našli, lebo každý je iný. A vzájomne sa obohacujú. Tvoj brat sa nerozhodol prispôsobovať sa. On sa rozhodol byť šťastný.“
Možno je chyba vo mne a neviem fungovať vo vzťahu. Možno preto si neviem nikoho nájsť. Na jednu stranu vyžadujem niečo ako stabilitu, ale povedzme si pravdu... Ja nepôsobím veľmi stabilným dojmom. Aká je šanca, že si nájdem niekoho, kto ma bude brať takého, aký som? Ale veď ja sa bojím ukázať, kto v skutočnosti som. Pred nórskou rodinou musím hrať divadielko a hrám sa na niečo, čo nie som. Však títo ľudia ani nedostali šancu, aby spoznali moje pravé ja. Musím prestať s touto pretvárkou.
Sedíme pri stole s advokátkou a sestrou bratovho manžela. Všetci sme si priznali, že sme riadne opití, ale stále nemáme na svadobnú matku.
„A ona nielen pije, ona ešte v tajnosti fajčí! A to už niekoho rokov a otec o tom ani nevie,“ priznala sa nám nórska sestra.
„Bože, táto katalógová rodina je super,“ zahučí opitá advokátka.
Všetci pri stole sme si v najebanosti našli istú dávku duševnej spriaznenosti. Tak sme si všetci jebli ešte shot ginu.
„Ale musím povedať... Naozaj som šťastná za svojho brata,“ hovorí mi pripitá Nórka, „ja odkedy si pamätám, tak sme mali strašne dobrý vzťah a naozaj ho mám rada.“
Aj ja som dostal silné nutkanie sa tiež o niečo podeliť. Naklonil som sa ku nej a do ucha som jej zašepkal: „Mne môj brat raz vynadal do buzerantov... Tak som mu zlomil ruku.“
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára