Múza, ezo a minerály

„Čím sa živím? Viete, ja som múza,“ vysvetľovala spolubývajúca svoje povolanie. Sedeli sme na dvore so susedou, ktorá ten večer oslavovala narodeniny, deti uložila spať a vybehla na dvor, či si s ňou niekto nechce pripiť. Poznali sme sa iba z videnia, ale mala fľašu alkoholu a aj narodeniny, tak sme si povedali, že by sa patrilo zoznámiť. Suseda bola akosi v pomykove z výrazu múza. Určite o múzach počula, o gréckych bohyniach inšpirácie, ale keď sa múza nasťahuje k vám do činžiaku, asi neviete presne, ako by ste mali reagovať.
„A to sa ti ako podarilo?“ pýtala sa suseda. „Keď ja sama neviem,“ vysvetľovala spolubývajúca, „niekedy si hovorím, že sa na mňa musel vykadiť zlatý anjel, keď mám takéto šťastie. Zamestnal ma jeden boháč pre svoju módnu značku a ja som platená za to, aby som inšpirovala ľudí okolo seba.“
Suseda stále nechápala, ale nemusia všetky veci dávať zmysel. A tak ešte naliala múze šampanské.

„Počuj,“ ozvala sa spolubývajúca v telefóne, „som v práci a nemám kľúče. Mohol by si ich pozrieť?“ Skvelé, v byte sme bývali necelé dva mesiace a ona už stihla stratiť kľúče, za čo bola pokuta 200 eur. „A máš potuchu, kde by mohli byť?“ pýtam sa jej. „Nebudú v tráve?“
Múza, nemúza, ja ju zabijem. Čo by kľúče hľadali v tráve? Prehľadal som chodbu, zhodil som bundy z vešiaka, či nie sú zavesené pod nimi. Prišiel som do jej spálne, kde sa kumuloval enormný bordel. Áno, musia byť niekde tu, pod tou hŕbou oblečenia pohádzanom po gauči alebo niekde na zemi, na ktorej mala poukladané kamene. Spolubývajúca bola totiž vášnivou zberateľkou minerálov a riešila nimi jednotlivé aspekty svojho života. Ruženín na lásku, mesačný kameň na bezproblémovú menštruáciu, opál na komunikáciu… Ale už stačilo s kameňmi, treba hľadať kľúče. Medzi oblečením som ich nenašiel, na zemi tiež nie sú. Už som na to nemal nervy, tak som vyšiel na dvor si zapáliť. Kráčam po tráve, keď sa niečo pri mojich nohách zalesklo. Zohol som sa a z trávnika som vytiahol zväzok kľúčov.

 „Vy si všetci o mne myslíte, že som šialená, ale možno ja jediná som normálna,“ vysvetľovala mi spolubývajúca cestou na burzu kameňov. Burza kameňov bola pre ňu niečo ako malé Vianoce, akurát s tým rozdielom, že ak chcela darček, musela si ho kúpiť. Prechádzala sa od stánku k stánku ako malé dievčatko v hračkárstve, ktoré by chcelo všetko.  „Ty ani nevieš, aká je to vzácnosť,“ vysvetľovala mi, prečo platí 50 eur za kameň, ktorý vyzeral ako uhlie. No dobre, uhlie s trblietkami. „No len aby si mala z čoho platiť nájom,“ adresoval som jej svoje obavy. „Neboj sa, na to mám citrín. Aktivuje solar plexus, ktorý má na svedomí sebarealizáciu a prísun financií. Aj ty by si si mal jeden kúpiť.“
„Asi by som mala prestať,“ skonštatovala pri pohľade do peňaženky. Potom sa ale na mňa prosebne zadívala: „Počuj, nemáš mi požičať nejaké prachy?“

Burza sa skončila, ale mineralogické nákupy pokračovali ďalej. Prišiel som domov a spolubývajúca sa pozerala na náramok z lesklých kameňov. „Čo to je?“ spýtal som sa jej. Od nej som čakal už všeličo, ale nedošlo mi, že sa pozerám na maličké diamanty. A tentokrát za tým nebola ezoterika, ale márnivosť. „Požičala som si ich od kamarátky šperkárky, tak zvažujem, či si ich kúpim. Každá žena by mala mať diamanty, nemyslíš? A ak mi ich nekúpi muž, kúpim si ich sama!“
Vytúžené diamanty si nakoniec nekúpila. Dostala ich zadarmo. Naradostená mi ukazovala päť malých kamienkov v ruke: „Si predstav, že som ich dostala od tety z obchodu s kameňmi. Sú síce neobrúsené, tak nemajú veľkú hodnotu, ale sú to diamanty! Nakupujem u nej, zarozprávali sme sa a ona mi darovala diamanty, lebo som jej bola sympatická. Nakoniec budem predsa len jediná normálna.“

Štvornožky lozíme po spálni a rukami sa hrabeme v koberci. „Napadlo by ti niekedy, že tu budeme hľadať diamanty v koberci?“ pýta sa ma spolubývajúca. „Asi nie, ale asi som niečo našiel,“ ukazujem jej môj nález. Spolubývajúca si ho prezrela a zhodnotila, že to nie je diamant, ale kus ryže. „Fuj! Mala by si si tu konečne povysávať,“ navrhujem jej. Spolubývajúca sa na mňa zhrozene pozrela: „Si normálny? Veď mám diamanty v koberci!“

TROSKA: ON

Tento text pôvodne vyšiel v FORM magazíne #07 - 04/2016.
Najnovšie číslo kúpite v stánkoch od 9.7.2018.