Baby Don’t Hurt Me

„Ak niekto pozná prekážky proti uzavretiu manželského zväzku, nech prehovorí teraz, alebo mlčí navždy.“
Prekážky mlčia, výhody prehovorili nahlas. Prehovorili daňové úľavy. Prehovorila novomanželská pôžička. Prehovorili svadobné dary v podobe kuchynských spotrebičov, nerezových hrncov a panvice wok.
Ale jedna výhoda ostáva často zamlčaná, aj keď je alfou a omegou manželstva. Je to oficiálnosť celého zväzku. Môžete si lámať hlavu nad tým, či máte vzťah, alebo iba nezáväzné užívanie, ale pečiatka od matrikárky nepripúšťa priestor na špekulácie. Okrem nekonečnej lásky je pripomienkou záväzkov a povinností ako je neumytý riad v dreze.

Ja som v tom mal jasno, aj keď som nemal pečiatku. Áno, bol som vo vzťahu, lebo sme si to povedali opití, že máme medzinárodný vzťah na linke Bratislava – Praha. Opití alebo triezvi, bral som to ako záväzok a pili sme ďalej.
S veľkou konzumáciou alkoholu prichádzali aj veľké záväzky a padlo opité rozhodnutie posunúť to do spoločnej domácnosti v Prahe. Po dvoch mesiacoch to mohlo byť skoro, ale láska nemá jasne určené tempo.
Budúce matky držia svoje tehotenstvo v tajnosti až do tretieho mesiaca, lebo veci sa môžu zvrtnúť. A v treťom mesiaci môjho rodiaceho sa vzťahu sa veci zvrtli v podobe zmäteného opitého telefonátu, po ktorom ostal ešte väčší zmätok: „Ja ťa zbožňujem, ale... Neviem, čo chcem. Uponáhľali sme to. Skúsme to inak. Ty máš zo sťahovania stres, ja mám stres z teba. A dvaja vystresovaní ľudia, to nie je dobré...“
Základom každého vzťahu je komunikácia. A tu nastalo mlčanie. Ak existuje niečo ako premlčacia lehota vo vzťahu, tak kedy uplynula? Po mesiaci? Po dvoch? Ako to mám vedieť, keď nemám záväzok s pečiatkou?

Potreboval som sa na veci pozrieť s triezvou hlavou. Mohol som sadnúť na linku Bratislava – Praha, porozprávať sa a vyjasniť si veci. Ale ja som si do mobilu nainštaloval Tinder a sadol som na linku Bratislava – Barcelona.
V Barcelone na mňa čakala moja spriaznená duša. Ona sem utiekla, aby jej duša mohla zostať večne mladá. Život ponúka mnoho chutí a ona ich chcela ochutnať všetky. More, slnko, pláž. A skateboard. A z toho nasledoval pád, pri ktorom si zlomila nohu. Ja som priletel za ňou so zlomeným srdcom po nefungujúcom vzťahu a odtlačil som ju na invalidnom vozíku do hostelu, kde robil chlapec, ktorý sa jej páčil. To bolo pred tromi rokmi a veci sa zmenili.
Ona s chlapcom začala chodiť, nasťahovala sa do spoločnej domácnosti a zoznámila sa s jeho rodičmi. A chlapec sa zbalil a odletel si premyslieť veci preč z Barcelony. A teraz som prišiel ja, ľahol som si k nej a zaplnil som chladnúcu polovicu manželskej postele, v ktorej sme pozerali, čo nám ponúka Tinder. Vyskočil na nás Jesus vzdialený 3 kilometre. Áno, spása bola blízko a bola na Tindri.

„On je ťažká povaha,“ sťažovala sa mi na káve, „musela som to z neho ťahať ako z chlpatej deky a vraj jediný dôvod, prečo by ostal v Barcelone, som ja. A už nič viac nepovedal a odišiel.” Ja som k tomu nemal čo povedať, ale ona potrebovala niečo podstatné počuť a pýtala sa: „A vy viete na seba nakričať a potom si povedať niečo strašne hlboké?“
„Nie,“ znela moja strohá odpoveď. Ona si iba potiahla z cigarety a neprítomne povedala: „Aha. Tak dobre.“ Na mieste bola už iba otázka: „A čo je to vlastne láska?“

Odpoveď prišla o chvíľu v podobe silného dažďa. Po ulici sa valila voda, my sme sa na seba tlačili pod malým dáždnikom a boli sme celí mokrí. Kráčali sme smerom k hostelu, kde on doteraz pracoval a nechal po sebe voľné miesto na recepcii, ktoré prevzala ona. Možno sa vráti, možno to miesto ešte bude chcieť. A možno aj to miesto v manželskej posteli.
Na recepciu v hosteli chodia ľudia so sťažnosťami a požiadavkami. Teraz tam však čakal starší Američan s manželkou. Chceli sa jej poďakovať za tipy, ako si užiť Barcelonu. Všetko bolo skvelé, ale na konci výletu ich tiež zastihol dážď. Nemali sa kam schovať, žiaden dáždnik, iba manžel mal bundu s kapucňou. Vyzliekol si ju na ulici a dal ju manželke, aby ju ochránil pred dažďom a on zmokol. A teraz stojí na recepcii celý mokrý a ďakuje za príjemný výlet.
Párik odchádza do izby, ona sa na mňa otočila: „Chcel si vedieť, čo je to láska? Tu to máš. Keď nie si sebec.“

TROSKA: ON

Tento text pôvodne vyšiel v FORM magazíne #06 - 12/2015.
Najnovšie číslo kúpite v stánkoch od 9.7.2018.