Volanie divočiny



„Zbohom vnúčatá,“ pičoval otec, „ty si sa dal na chlapov, tvoja sestra na kariéru. A ten váš brat… Však on sa vôbec nemá k veci.“

Chudák otec. Mal síce čiastočne pravdu, ale v skutočnosti to bolo ešte horšie. Postupom času sa ukázalo, že brat sa má až moc k veci ako ďalší sodomista v našej rodine. A aktuálne plánuje veľkú buzerantskú svadbu na nejakom ranči v Nórsku.

Niekedy si hovorím, či všetky tie boje za zrovnoprávnenie majú želaný efekt. Aj by som chcel hádzať kyticou a dať si poppers s družičkami, ale na to treba jednu vec. Ženícha! A poriadneho! A to neviem, či je nejaký potenciál pri psychopatoch / kurveníkoch / feťákoch / alkoholikoch, poprípade pri všetkom spomenutom v ľubovoľnej kombinácii. Na jednu stranu si hovorím, že vyjeb sa na to... Ale na druhú stranu, však aj v rozprávkach sú najprv problémy a potom príde šťastný koniec. A ja už som si problémov vyrobil toľko, že ak nepríde „A žili šťastne až do smrti“, tak si v posmrtnom živote vyhľadám Pavla Dobšinského a dám mu na piču.

Ale princ na bielom koni neprichádza a keby prišlo uzákonenie sobášov rovnakých pohlaví, tak pre mňa znamená len jedno. Že ma začnú označovať ako starého mládenca! V tom prípade si balím saky-paky a idem žiadať o azyl v nejakej starej dobrej homofóbnej krajine, kde tie kurvy buzerantské kameňujú za mestom.

Sedím v kaviarni, pijem kávu, fajčím a snažím sa písať. Na písanie musím byť v dobrom rozpoložení, čo je u mňa veľmi krehký stav. A vtedy to prišlo. Vyrušenie. Pozriem sa na vedľajší stôl a pri ňom muž, žena a… Dieťa? Vážení, toto nemyslíte vážne! Toto je fajčiarska miestnosť. Svätyňa pre všetky nestabilných ľudí, ktorí tu hľadajú útočisko a podstupujú nebezpečné riziká znázornené na nechutných obrázkoch na cigaretách. A niekto toto miesto zneuctí prítomnosťou dieťaťa? Toto je vyslovená provokácia voči mojej nevyrovnanosti. Ciga, káva, svätý pokoj. Chcem toho tak veľa?

Mali sme dohodu. Vaše teritórium, moje teritórium. Vaše teritórium sú usporiadané životy a rodinné zázemie. Ja som mal pocit zázemia, keď môjmu milencovi  na chvíľu zafungovali antidepresíva, ale tak asi všetci tušíme, že takéto veci nemajú dlhú trvácnosť. Ako všetko v mojom živote. Na jednej strane sú veci ako egyptské pyramídy, ktoré prežili všetko možné a potom na druhej strane sú moje vzťahy. Ako mám nájsť spoločnú reč s ľuďmi v trvalých zväzkoch s rodinami?

Možno by sme našli spoločnú aktivitu, ale brať drogy popri kojení asi nie je najlepší nápad, však? Sami vidíte, že nie je dobré, keď si budeme loziť do svojich teritórii. To sú zákony prírody. Môžeme demonštratívne zobrať jedno dieťa, ktoré očúra hranice rajónov a spravíme za týmto všetkým hrubú čiaru. Vy si riešte prsníky a kojenie, ja si budem riešiť análny sex a všetci budeme takto šťastní. Každý pekne na svojom piesočku.

A vtedy to prišlo. Pozvanie na detskú oslavu. No do piči. A čo teraz?

Stojím v hračkárstve a rozmýšľam, čo by bol vhodný narodeninový darček pre oslávenkyňu. Mohol by som mať celú detskú oslavu v piči, ale mňa reálne pozvali! Nebudem pátrať, aké pohnútky ich k tomu viedli, ale ja rozhodne idem. Dostalo sa mi istého privilégia, nemôžem to pojebať.
Musím prísť s reprezentatívnym darčekom. Takým fasa darčekom, že ostatné deti zblednú závisťou. Čo ostatné deti? Vyšší level. Ja zblednem závisťou. Zamierim k regálu s Barbienami.
Keď som bol malý, tak Barbie pôsobila viac-menej jednotne. Blondína s úzkym pásom, veľkým poprsím, zmaľovaná jak kurva v ružovom aute. Ale kurva, teraz tých Barbien ale je! Od Barbie kurvy po decentnú Barbie. Barbie v automobile, Barbie na koni, Barbie ako morská víla. Čo teraz? Však táto hračka môže byť pre to malé dievča vzor! Moja voľba môže spôsobiť nečakaný zvrat v jej živote.
Našiel som Barbie čundráčku so stanom a vatrou. Treba oslávenkyni vštepiť hodnoty. Nech si dievča buduje od malého veku vzťah k prírode a nechová sa ako malá povrchná piča. Barbie čundráčka ti ukáže cestu!

Na mieste oslavy ma čakalo desivé privítanie. Vchádzam do chodby domu a tam malé deti. A holé! Jedno dieťa sedí na zemi a chrúme niečo, čo vyzerá ako psie granule. Toto je ako Kniha džunglí. Toto decko asi vychovala svorka psov a teraz žerie Pedigree pre energiu a lesklú srsť. Nemôžem nadväzovať očný kontakt, to by ho ešte vyprovokovalo. Pomaly a nenápadne skúšam prejsť.
A vtedy prišla záchrana. Mamička oslávenkyne, ktorá ma pozvala.
Šepkám jej do ucha, aby si nás ten malý predátor nevšimol: „To dieťa žerie psie granule!“
Mamička sa zasmiala: „Čo ti jebe? Však to je Chocapic.“
„A tie deti sú k tomu ešte holé!“
„Však deti, nie? Dopiči.“

Na záhrade to bola džungľa. Ako sa vo svete zvierat všetci zhromažďujú okolo napájadla, v tomto prípade to bola trampolína. Inštinktívne sa držím od tohto miesta ďalej, aby som neprišiel s niekym do kontaktu. Predsa len toto je cudzí revír a ja som tu ako votrelec. Sadám si na kraj záhrady, aby som bol čo najďalej. Takto z bezpečia sledujem svorky samičiek so svojimi mladými.
Keď v tom si to jedna namierila rovno ku mne. A čo teraz? Mám hrať mŕtveho, nech ma nechá na pokoji? Na to už je asi neskoro. Nebudem nadväzovať očný kontakt, to by ju mohlo vyprovokovať k nečakanej reakcii.

„Dáš si so mnou jointa?“ pýta sa ma mamička, ktorá sa prišla zoznámiť. Nečaká na odpoveď, zapaľuje si brko a sadá si ku mne. Svorka sa rozrastá. Pribúdajú ďalší členovia, ktorí zavetrili príležitosť sa nahúliť a tak si to smerujú ku nám. Zrazu sa ocitám v kruhu, kde sa balia jointy a robia drinky.

„Dá si niekto mojito?“
„Nie, ďakujem. Som vzorná matka, nebudem miešať trávu a alkohol.“

Pribehlo malé dievčatko k jednej z mám a spustilo zvláštnu hatlaninu.

„Čo to rozpráva?“
„A viem ja? Vymyslela si vlastnú reč.“
„To je zaujímavé.“
„Počkajte, dajme si ešte jointa a budeme ju dabovať do slovenčiny. Ja normálne keď som zhúlená, tak mám pocit, že rozumiem svojmu dieťaťu.“

Pôvodne som si myslel, že slovo oslava je široký pojem. Ale môj koncept osláv a táto detská oslava majú niektorých spoločných menovateľov. Konkrétne, alkohol a ľahké drogy.
Tieto ženy potrebovali vypustiť paru. A ani sa im nečudujem. Však čo je to rodinné zázemie? To je iba falošný ideál! Mať deti nie je ideálna situácia. Deti sú rovnako nepredvídateľné ako milenec na antidepresívach.

Keď sa rozdávali darčeky, triumfoval som na plnej čiare. Oslávenkyňa vytiahla z krabice Barbie čundráčku a okamžite sa do nej zamilovala. Vysvetľoval som mamičkám, že toto je hračka, ktorá ide vzorom. Áno, chápem, táto Barbie je na les až moc fashion, ale… Prosím, nepodceňujte ju. Táto žena dokázala založiť oheň! A to je dobrý základ na to, aby prežila v divočine.

Lebo život je boj. A je jedno, či ste matka, osamelý homosexuál, alebo oslávenkyňa, ktorej niekto práve ukradol jej obľúbenú hračku. Treba sa s tým pobiť.

Kamarátka oslávenkyne sa začala hrať s Barbienou. Oslávenkyňa ide nekompromisne po nej. Snaží sa jej ju vytrhnúť z rúk, druhé dievčatko sa bráni. Malé rozkošné dievčatká prejavili svoju skutočnú povahu a menia sa na krvilačné beštie.
Krik. Sácanie. Ťahanie sa za vlasy. Mlátia sa a ja si stále neviem vybrať favoritku. Sú ako dve gladiátorky v koloseu. Veľmi vyrovnaný boj. Toto je zápas, v ktorom ide o všetko. O Barbienu.
Dve dievčatá sa bijú. A ja ich sledujem s úžasom. A mňa sledujú s úžasom mamičky. A ich sleduje s úžasom jeden z oteckov. Teda on nie s úžasom, skôr so zdesením, lebo on nie je zhúlený jak my.
„Čo sa to tu deje?“ kričí a zasiahne medzi bijúce sa dievčatká. Rázne zdvíha decko a odnáša ho preč. Oslávenkyňa ešte stále plače, ale Barbiena v jej v ruke napovedá, že tento boj vyhrala. Aj keď podľa mňa na záver to nebola úplne fair play.
„Dá si niekto mojito?“

Sedím u rodičov na rodinnom obede a mama zase provokuje: „Ja stále dúfam, že ešte dostanete zdravý rozum do hlavy a že sa dočkám vnúčat.“ Otec hodí iba rezignovaný pohľad.

„Mami, ale však keď som gay, tak to neznamená, že nebudeš mať vnúčatá.“
„A to mi vysvetli, ako k tomu dôjde?“
„Tak možno nejakému lesbickému páriku spravím dieťa.“
„Ako?“
„Neviem. Však možností je veľa. Možno sa zmôžem na sex. Alebo cez umelé oplodnenie. Alebo to šupneme dnu cez menštruačný kalíštek, to som počul, že aj tak sa dá.“
„Nemôžeš si nájsť nejaké slušné kresťanské dievča? Ty sa bojíš sexu so ženou?“
„Nebojím. Však som to aj skúsil a nebolo to ono.“
„A čo je ono?“
„U mňa je to ono s mužmi. Ale mami, skús si uvedomiť, že ty nemáš na výber. Toto je tvoja jediná šanca na vnúča. Tak sa modli, aby som si našiel nejakého normálneho chlapa a potom sa dohodneme s nejakou babou.“
„Ježiši Kriste, toto mi ešte chýbalo! Ďalšie nevyrovnané dieťa v rodine! Ono to bude mať celé dopletené, že kto je otec a kto mama. Alebo nedajbože, dvaja otcovia. Ja si toto neberiem na zodpovednosť, ja mu nebudem vysvetľovať, prečo má psychické problémy.“
„Mami?“
„Čo je?“
„Ale však ja by som bol popiči otec.“

TROSKA: ON

Žiadne komentáre: