Sedím v bare, popíjam ríbezľové víno a píšem si do zápisníka.
Víno som vypil, poznámky dopísal. Platím, odchádzam.
Otváram dvere, keď zrazu po mne kričí baba spoza stola pri dverách: „Hej ty! Poď sem!“
Poslúchnem.
„Počuj, ja sa s tebou chcem strašne zoznámiť,“ hovorí mi dievča.
Tak sa zoznamujeme a dal som jej aj pusu. Lebo si ju vypýtala.
- Ty sem asi nechodíš moc často.
- Niekedy zájdem.
- To by som si ťa všimla, ja tu robím za barom. A čo ty tu dnes?
- Písal som si.
- Prečítaj mi niečo z toho, čo si si písal.
- Nie. Toto nikomu nečítam.
- Tak si daj so mnou aspoň víno. Tu mám fľašu.
- Prepáč, ale ja už musím utekať.
- Kam?
- Idem si po vyvolané fotky.
- Ty fotíš?
- Tak by som to nenazýval, skôr len tak cvakám.
- Ale ty si nejaký umelec alebo tak, nie?
- Ja sa nepovažujem za umelca. Nerád sa definujem.
- Si moc skromný, daj si víno! Dnes oslavujem narodeniny.
- Tak všetko najlepšie.
- Tu máš pohár a nenechaj sa prosiť. Však 24 mám len raz. Lebo to už som stará!
- Ja som o dosť starší.
- Koľko máš?
- Ďalší týždeň budem mať 32.
- No ale podstatné je, že nevyzeráš! A už chystáš oslavu?
- Nie, chystám sa ujsť do Paríža.
- Ujsť?
- Hej, idem sa tam skryť pred narodeninami. Ja nenávidím narodeniny a ešte viac nenávidím oslavy.
- Ako môžeš nenávidieť oslavy? Ja milujem oslavy!
- Ja mám z toho stres, či sa každý baví a do toho mám vždy na narodeniny depresie, lebo sa zamýšľam, či som si nepremrhal život.
- Tak to mám aj ja! Mám 24 a nechcem byť celý život čašníčkou. Teraz chcem ísť na školu.
- Na akú?
- Chcela by som na maľbu. Ale povedz mi... Kto do piči sa uživí maľbou? Ja som chodila na umeleckú strednú, potom som skúšala inú školu, ale stali sa mi nejaké sračky, tak si hovorím, či sa k tomu nevrátim.
- Tomu sa asi nevyhneš, keď už to máš v sebe. Ono ťa to vždy v konečnom dôsledku doženie.
- Myslíš?
- Kamarátka definuje umelcov ako ľudí, ktorí sa celý život hľadajú. A umenie je vlastne výstupom z procesu hľadania sa a boja s vlastnou nespokojnosťou.
- To je ono! Ja som proste nespokojná! Celý čas! Mňa nič nenapĺňa.
- Tak si na to zvykni. Lebo ak chceš robiť umenie, tak asi budeš nespokojná celý život.
A tak som jej poprial pekné narodeniny, poďakoval sa za víno a pobral som sa preč.
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára