Ja som bol vždy v kútiku duše romantik. A preto mám zásady a na prvom rande nejebem. A ak sa to náhodou aj stane, tak potom dotyčného ignorujem. Pretože zásady nepustia. Predsa len verím v to, že duševná spriaznenosť musí prejsť istou cestou spoznávania sa, kým si budem istý, že to je ten pravý. Mal by som to spoznať.
Pozeral sa na mňa, ja som pozeral na neho. V bruselskom buzinci to bolo natrieskané a ešte ďalší ľudia sa tlačili do podniku. Ja som mal oči iba pre neho. Tmavý muž pri vedľajšom stole s tetovaniami, jemné šediny, brada. On sedel s kamarátom, ja s frajerom, ale aj to je život. Láska na prvý pohľad si proste nevyberá a ja sa nebudem priečiť osudu. On pozeral po mne, ja po ňom, on sa usmial, ja som sa usmial a on vyslovil tie čarovné slová.
„Parlez-vous français?“ pýta sa ma krásnou francúzštinou a pozerá sa mi do očí.
Áno, mami, mala si pravdu. So znalosťou cudzích jazykov má človek predsa len lepšiu perspektívu do budúcna a na balenie Valónov v gay baroch. Krútim hlavou a hovorím: „No.“
Našťastie, moja mama myslela na moje dobro a donútila ma učiť sa, aby som sa dostal na jazykové gymnázium s rozšírenou výukou anglického jazyka. Keďže som si spravil z angličtiny štátnicu, mám to aj na papieri. Čo to znamená? Že môžem koketovať v gay baroch so širším záberom ako len s francúzštinou. Mami, ďakujem!
Naša konverzácia pokračuje v angličtine.
„Si tu sám?“ pýta sa a pozerá na môjho frajera, ktorý sa zakecal so skupinkou aziatov. Ja som pokrútil hlavou: „Nie! Som tu s mojím opitým kamošom.“ Áno, bolo to klamstvo, ale tak čo musíte robiť, aby ste sa niekomu zapáčili?
1) Nevyťahovať bývalých frajerov. (Môžeme aplikovať aj na súčasných frajerov, ktorí sa náhodou ocitli pri vedľajšom stole.)
2) Ojebávať a lichotiť.
Preto keď mi povedal, že si mám tipnúť, koľko má rokov, tak som si tipol, odpočítal 5 rokov a povedal mu číslo 28. Ak mal akékoľvek pochybnosti, či toto bola láska na prvý pohľad…
Vrhol sa na mňa a pobozkal ma. Ja som mal aspoň toľko slušnosti, že som sa otočil frajerovi chrbtom, aby to nevidel.
Podnik sa stále viac a viac zapĺňal, ale ja som všetkých ignoroval. Rozprávali sme sa spolu celý večer a bolo to, ako keby sme sa poznali celý život. Otvorene mi rozprával o tom, ako mu zomrel brat a ako sa následne dozvedel, že jeho otec nie je jeho skutočný otec, ale má otca z Iraku. Ja som sa na neho pozrel s ľútosťou v očiach a keďže nie som xenofób, nechal som si kúpiť drinky. Vyštudoval architektúru, pracoval ako producent pre televíziu, hotový renesančný človek. Áno, bolo to pre mňa znamenie. Boh to takto chcel, preto mi nadelil talent na písanie a jemu možnosti zariadiť nám domácnosť.
Potom mi navrhol, že mi ukáže Brusel z inej stránky. A to u neho doma. Povedal, že nemusíme mať hneď sex, ale môžeme si u neho iba dať fľašu vína a jointa, čo v mojom ponímaní je predohra. Tak som mu povedal nie, lebo mám zásady a opitého frajera o stôl ďalej, ktorý si ešte neuvedomil, že som sa od neho vytratil. Preto spravil dramatický odchod a povedal mi, že to budem ľutovať, že som nešiel a on bude ľutovať, že ostal a toľko toho vypil. Lebo bol pracovný týždeň.
Na ďalší deň sme sa vybrali s frajerom do Brúg. Ja som už cítil, že asi nie je v pohode, keď vás frajer vezme na dovolenku a vy si tam začnete s niekým iným. Tak som s týmto vedomím celý deň frajerovi nadával, že som stretol lásku svojho života a trepem sa s ním na pojebanú loďku v pojebaných Brugách. Brugy možno pôsobia romantickým dojmom, ale je to celé iba gýč a falošná ilúzia. Ja som nepotreboval rozprávkové Brugy, aby som sa zamiloval, mne stačil špinavý natrieskaný buzinec.
Áno, možno som bol trošku nespravodlivý, lebo predsa len frajer platil letenky, ale tak čo je volanie osudu v porovnaní so statkami a financiami.
Večer sme sa vrátili do toho istého baru, vchádzam dnu… A tam sedel on a pozeral na mňa vo dverách. „Prepáč, ale musím ísť,“ povedal som frajerovi a sadol som si k architektovi / producentovi / osudovej láske. On mi povedal, že ho mrzí, ako sa ku mne správal a že čakal celý večer s nádejou, že prídem.
V hlave mi hrá romantická hudba (z Bridget Jonesovej, samozrejme, lebo sa s ňou stotožňujem, až na tú obezitu), on pozerá na mňa, ja na neho, moje srdce sa rozbije, spomalený záber, zlatý rez, približujeme sa k sebe a pobozkáme sa. Frajer sa urazene otáča a odchádza z podniku, ale to nie je problém, takže späť na nás. Nie, nebežal za mnou cez letiskovú halu, aby ma zastavil, ale ja som skromný a toto mi ako romantický filmový záber stačí.
Vymenili sme si telefónne čísla, e-maily, facebookové profily, adresy a aj čísla domov. Ešte sa zasmial, že mi môže rovno dať aj číslo účtu. Chvíľu sme spolu ešte posedeli, ale potom prišiel čas sa rozlúčiť. Lebo som musel vyraziť do bruselských ulíc a nájsť urazeného frajera, ktorý mal letenky, do piči.
Keď som sa vrátil domov, on už mal prelustrovaný moje facebookové albumy a píše mi, že už chápe, prečo som nemohol ísť k nemu. Ja som mu napísal, že môj bývalý frajer sa stále nevie prekúsnuť cez rozchod… Bývalý frajer? Bývalý frajer? Už takto na začiatku klamem?
Zobral som mobil a napísal som frajerovi: „Je koniec. Čau.“ Tak. Láska zvíťazila nad klamstvami. Ale čo ďalej? To nechám už na osud.
Volanie osudu sa ozvalo pár dní na to o druhej v noci. Vlastne to nebolo volanie, ale SMS osudu z belgického čísla, kde stálo: „Thinking about you.“
Ak vám niekto píše o druhej v noci, môže byť za tým všeličo, ale nebol tu čas na špekulácie. Odpísal som, že som si kúpil letenku do Bruselu.
Tak som priletel a on nezdvíhal, neodpisoval a ja som sedel v bare a čakal. Bar zatvorili, tak ma kamarát zobral do posledného gay baru, kde mali otvorené. Mal tri poschodia, na dvoch sa jebalo a v suteréne ma cestou na záchod zastavil týpek s očakávaniami, že ho očúram. „Toto je láska na prvý pohľad?“ pýtam sa a umyl som si ruky.
Ako dospelý človek som už chápal, čo to znamená emancipácia. Znamená to, že si sám kúpim letenku do Bruselu a ak sa na mňa niekto vyjebe, spravím si náhradný program. A tak som sa rozhodol ísť na párty s kamarátom, ktorý robil v Bruseli buď pre Európsku úniu, alebo pre Európsku komisiu, alebo nejakú inú inštitúciu. Názov si síce presne nepamätám, ale píšem to, aby to vyznelo aspoň trochu dôležite a nepripadal som si ako chudák.
Dorazili sme na kolaudáciu bytu, ktorú organizovala jeho kolegyňa. Dlho bola sama, ale nakoniec si našla svojho vysnívaného muža a teraz prišiel ten správny čas na to, aby sa spolu nasťahovali a hlavne, aby to všetkým dala najavo.
Vstúpili sme do bytu a ona nás srdečne privítala. Zobrala nám kabáty a povedala nám, aby sa nehanbili si nabrať jedlo a môžeme si sadnúť, kdekoľvek chceme, až na gauč.
V tom momente som mal tie isté pocity, ako mala manželka Modrofúza, keď jej dovolil chodiť do všetkých miestností v zámku až na jednu. Chcel som vedieť, čo za tým je. S kamarátom sme prišli ku gauču a na ňom boli položené 4 ceduľky s francúzskym nápisom.
Kamarát prečítal: „Rezervované pre tehotné ženy.“ Obzrel som sa po miestnosti a bolo to tam. Štyri ženy s veľkými bruchami.
- Počuj, ty si mi hovoril, že s ňou je zábava.
- No bola!
Jedna vec je, keď letíte za niečím, čo si myslíte, že je osudová láska a ojebete sa. A ďalšia vec je, keď vám dá osud facku v podobe tej najnudnejšej párty na svete s premotivovanou hostiteľkou, ktorá sa teší, že konečne došlo aj na ňu a obskakuje štyri tehotné ženy, lebo už sa nevie dočkať, ako sa začlení do ich radov.
Musel som si ísť zapáliť, preto sme sa s kamarátom prepašovali na balkón. Vyšli sme na tmavý balkón, keď sme si všimli, že sa tam už niekto schováva. V kúte stála žena s cigaretou, ktorá môjho kamaráta pozdravila slovami: „Piči, ak sa ma niekto ešte raz spýta, či už mi netykajú biologické hodiny, tak mu jednu prijebem, rozkričím sa a rozbehnem sa do ulíc.“
Niečo mi hovorí, že si s touto ženskou budem rozumieť.
Ona bola najlepšia kamarátka hostiteľky. Keď boli obe single a zúfalé, tak si rozumeli. Ale teraz keď tá druhá zradila ich nepísanú dohodu, už si nemali čo povedať. Zrazu opustila kastu nezadaných žien bez úrovne a postúpila do levelu hostiteľky v príbytku, kde zabávala papalášov z euroinštitúcií a ich tehotné manželky. Žena s cigaretou nám rozprávala: „Ja som si tiež hovorila, že som schopná sa niekomu prispôsobiť. Piči, veď ja som sa kvôli jednému cukrárovi trepala do Antverp na cukrárenský veľtrh! A som sa tvárila, že viem piecť, len aby som ho pojebala. Piči.“
S príbehmi nekončila: „Chodila som s jedným Belgičanom. Ale on ma vnímal ako niečo exotické kvôli tomu, že som zo Slovenska. Miloval ma, zbožňoval moju živelnosť. A ja som si potom uvedomila, že ja som pre neho bola ako papagáj ara! Belgičania sú nudní a potrebujú zábavu, ale mňa nemôžete zavrieť do klietky!“
Dievča, buď rada, že si v tej klietke aspoň chvíľu bola, ja som sa nedostal ani do toho štádia.
- To už musíte odísť?
- Hej, ďakujeme za pohostenie, ale ešte chceme na jednu akciu do mesta.
- To vážne?
- Hej.
- Ale veď sa zábava ešte nezačala.
- Prepáč, ale na gauči ti sedia štyri tehotné ženy. Dosť pochybujem, že sa ešte nejaká zábava začne.
Vedel som, kam chcem ísť. Cítil som sentiment. Osudová láska nie je o tom, koľkokrát ste sa spolu vystriekali. Osudová láska je o výnimočných momentoch. A ja som si to chcel pripomenúť zo sentimentu v bare, kde sa to celé začalo. Vošiel som dnu a tam som ho uvidel. Stál tam on, pozeral na mňa, ja na neho a on, že nemôže bezo mňa žiť.
Robím si piču! Toto bol úplne iný muž. Hneď pri vstupe do baru sme po sebe pozerali a on pristúpil ku mne a pýta sa: „Parlez-vous français?“
Nie, opäť si robím piču. Prišiel k môjmu kamarátovi a začal sa s ním rozprávať a ja som samozrejme urazene odišiel k baru. Kamarát však pribehol ku mne a hovorí: „Okamžite sa vráť, tamtomu týpkovi sa strašne páčiš a chce sa s tebou zoznámiť.“
To je iná reč! Kamarát mi ešte pošepkal do ucha: „A je strašne bohatý, tak buď očarujúci!“
Áno, poznáme sa.
Ako hovorí Martha: „Čo bolí, to prebolí.“ A ak vás balí milionár s vilou v Oostende, musíte dať Marthe za pravdu.
Rozprávali sme sa, ako keby sme sa poznali celý život. On mi hovoril svoje problémy. Áno, aj milionári majú problémy. Pretože je doba, keď všetci sa teraz snažia zmýšľať ekologicky, ale ak máte pri vile vozový park, tak máte problém.
Aj on prešiel istým vývojom, lebo si uvedomil v istom momente života, že život nie je iba o zarábaní peňazí. Život je aj o tom, že tie peniaze míňate. A tak začal v Oostende organizovať šialené párty. Prikývol som hlavou, lebo tak ja by som na jeho mieste spravil to isté. Spriaznená duša sa nezaprie.
Pýtal sa ma, či niekoho mám a ja som mu odvetil, že som teraz prešiel bolestivým rozchodom a on na mňa žmurkol.
Veriť v lásku na prvý pohľad je ťažká cesta. Chce to vieru, chce to odhodlanie, chce to obety a môže sa vám stať, že miestami sa dostanete do slepej uličky. Je to skúška, ale ak ju ustojíte, ukáže sa, že na vás čaká ešte niečo lepšie, ako ste si pôvodne mysleli. Ak sa na vás vykašle architekt, nie je všetkému koniec. Za druhým rohom na vás môže čakať milionár s vilou v Oostende.
Ale nie tento. Tento sa mi priznal, že má frajera a potom za ním musel utekať domov, lebo mal zásady. A ja som šiel spať, lebo som skoro ráno musel vstávať na autobus, aby som chytil lietadlo z odľahlého letiska, odkiaľ lieta Ryanair.
Počkaj, veď uvidíš. Život ťa naučí, čo je to emancipácia.
Piči.
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára