Pochválený buď Ježiš Kristus, Otče.
Už sú to dva týždne, odkedy som bol naposledy na spovedi. Ja viem, že sme sa dohodli na týždenných spovediach, ale prišlo mi do toho niečo skutočne vážne. Manželka chytila hysterický záchvat, vraj sa vraciam späť k hriechu. Hádzala vecami, kričala, že naše manželstvo je založené na lži a pretvárke a ona už ďalej nemôže. Tak chápete, Otče, musel som ostať doma a hasiť oheň. V šuplíku s ponožkami mi našla cédečko Cher.
Priznám sa vám otvorene, schoval som si ho tam. Viazalo ma k nemu zvláštne puto. Jednak ja a tá hriešnica máme v jeden deň narodeniny a tak som to aj vysvetlil manželke. Ale vám sa, Otče, musím zveriť so skutočným dôvodom. To cédečko mi dal kamarát, mali sme medzi sebou veľmi hlboký kamarátsky vzťah. A z času na čas nejaké intímnosti, ale nie až tak moc. To sa medzi kamarátmi proste stane. Myslím vtedy, Otče! Nie teraz! To už ani náhodou!
Keď idem s kamarátmi na futbal, tak sa vyhýbam náhodnému potľapkávaniu po zadku, ktoré majú z nejakého dôvodu vo zvyku. Ani v sprche sa im nepozerám na prirodzenia, Bože chráň! A keď sa po zadkoch šľahajú uterákmi, to je pre mňa čistá provokácia. Otče, povedal by som, že to skôr oni sa chovajú ako banda buzerantov, ale nechcem na nikoho žalovať.
Rozhodne tým nechcem rozmazávať svoj hriech, veď viete, ja som si to cédečko nechal ako spomienku na naše kamarátstvo a nie na jednu-dve fajky, lebo tie aj tak nestáli za veľa, keďže sme boli opití, Boh mi odpusť!
Nakoniec som ho pred ženou spálil a veľmi ma to bolelo, lebo to bola limitovaná edícia. A aby toho nebolo málo, tak som sa desaťkrát pomodlil Verím v Boha a ešte mi žena dala sedem rán bičom. Preto dúfam, že to zohľadníte pri odpustkoch.
Na Máriu musím povedať, že je voči mne veľmi tolerantná. Pre Cher nepozná zľutovanie, ale snaží sa mi vyjsť v ústrety aspoň s análnym sexom. Uvedomujem si, že to môže byť vnímané ako sodomia, ale my to po vzájomnej diskusii vnímame ako pomocné koliečka pri bicyklovaní. Veď ako sa hovorí, Otče, účel svätí prostriedky a prisahám pri všetkých svätých, že sa takto chceme prebicyklovať k vytúženým potomkom. Tá žena je proste dar z nebies, úplná Panna Mária. Teda skôr Mária Magdaléna, nechcem sa rúhať!
Dennodenne rozmýšľam nad tým, že som žil v omyle. Áno, my nad sebou potrebujeme pevnú ruku, lebo inak sa ľudia zbuznia a tancujú v tielkach na techno. Akú máme inak šancu proti moslimom? Ja už mám oči otvorené a som nový človek. Nechcem znieť pokrytecky a nehovorím vám to kvôli upozorneniu pred trestom smrti. Ja trest smrti schvaľujem, musíme byť jednotní a najslabšie články musia preč.
Išiel som na prechádzku a za mestom dav kameňoval transku. Pri pohľade na ňu mi bolo jasné, že jej už ani božia ruka nepomôže, lebo mala z tých hormónov zatemnený mozog. Jedna mníška mi povedala, že porušila už tretie upozornenie a zháňala si hormóny na čiernom trhu. A ešte do toho nosila flitre.
Tak som sa pripojil k davu, ale kamene som nehádzal. Viete, Otče, nebolo to zo súcitu, ale nechcel som si spraviť hanbu. Ja som nikdy nevedel poriadne hádzať žabky a ani hod granátom na telesnej mi moc nešiel. Spolužiaci sa mi posmievali, že to hádžem ako buzerant. Tak som nechcel oživovať bolestivé spomienky a radšej som si zakričal: „FÚJ! FÚJ!“ A tým myslím FÚJ na tú transku, nie na ten rozhnevaný dav.
No a skoro by som zabudol, Otče. Nechal som sa nahovoriť na zmenu duchovnej poisťovne. Ja viem, že je za ňou finančná skupina a pošuškáva sa, že zarábajú na predaji zbraní islamistom, ale to sú iba reči. Ale čo budem riešiť, keď preplácajú viac spovedí ako ostatné poisťovne? A milodary do zvončeka majú s 50% spoluúčasťou, tak sa predsa nebudeme zaťažovať klebetami, no nie, Otče?
Počúvate ma, Otče? Otče! Vy spíte, Otče? Že sa nehanbíte.
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára