Zúfalstvo v ružovom



O Bratislave koluje veľa legiend. Teda asi nie až tak veľa, ale asi dosť. Jedna z nich hovorí, že rytier Roland sa raz do roka otočí. Lenže v skutočnosti to nie je rytier Roland, ale kráľ Maximilián II. a raz do roka by sa otáčal, keby mal pod sebou rotujúci mechanizmus. Ale ten bohužiaľ nemá.

Takže všetko zrátané, máme tu hneď dva ojeby pri jednej soche. Každopádne, je to taký milý ojeb, ktorý dodáva soche istú dôležitosť na to, aby japonskí turisti obrátili svoje foťáky, iPady a iPhony na ňu.

Povedzme si dve základné životné pravdy.

Životná pravda č. 1:
Existujú aj horšie veci ako nevinné lži. Napríklad, taká selfie palica.

Životná pravda č. 2:
Ak chcete, aby dav prikladal veciam dôležitosť, ojeby sú namieste.

Ale existuje jedna legenda, ktorá je zaručene pravdivá. Nedočítate sa o nej v historických knihách, lebo ju vymyslel môj kamarát, ale rozpráva o nej s takým presvedčením, že som tomu uveril. Znie takto: „Po meste chodí babička oblečená celá v ružovom a povráva sa o nej, že je blázon. Ale ona nie je blázon, je to posol z nebies, ktorého keď stretnete, tak je to znamenie, že ste sa zbláznili.“

KAPITOLA 1: JA S MUŽOM

Toto je už úplne iný príbeh. A začína podľa univerzálnej šablóny starej ako ľudstvo samo. Stretnete muža, opijete sa a je z toho vzťah.

Vzťah mal perspektívu. Jeho kamaráti boli z fashion a milovali ma. Moji kamaráti neboli z fashion, mali s mojím vzťahom problém a hovorili, že mám potrebu sa pretŕčať.
Tak som to jednoducho vyriešil tým, že som si našiel nových kamarátov. Jeho kamarátov. Vzájomná láska bola vo vzduchu.

Normálne si hovorím, že treba vyznávať určité hodnoty, ktoré mi boli vštepované s katolíckou výchovou. A tak análny sex by bol vhodný asi tak až po mesiaci držania sa za ruky a zoznámení s mojou mamou. Ale hormóny sú vo vzduchu a v postkoitálnom stave sme si s mužom povedali, že sa ľúbime.
Perspektíva naberá vyšší level. S jeho kamarátmi žartujeme o tom, ako bude vyzerať naša gýčová gay svadba.

Poznámka č. 1 v svadobnom plánovači:
- Treba zistiť, ako sa dajú labute nafarbiť naružovo

Prichádza na rad zoznámenie s rodičmi.

MUŽ: „Nemal by som tvojej mame niečo kúpiť?“
JA: „No asi by sa patrilo.“
MUŽ: „Ale čo?“
JA: „Ja neviem, čo má rada. Ale má plný dom orchideí.“
MUŽ: „Takže orchideu?“
JA: „S kvetináčom.“

MAMA: „No super. Ďalšia kvetina, ktorú budem musieť polievať.“

Muž vie konverzovať o všeobecných záležitostiach v mierne homofóbnej atmosfére, ktorú moja mama rada vytvára. Takže uspel.
Svadobné plány pokračujú.

JA: „No už si robíme srandu, že budeme mať svadbu. Bude to fashion udalosť roka! Obaja budeme mať svojho módneho návrhára a ty budeš moja návrhárka. Tak mi musíš vymyslieť svadobný outfit. Alebo aj dva!“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Zlatino, neboj sa. Spravím z teba nádhernú nevestu!“

Poznámka č. 2 v svadobnom plánovači:
- Módna návrhárka chce zo mňa spraviť transku! Kreativite treba v tomto prípade klásť jasné medze.

Prichádza prvá krízová situácia.

MUŽ: „Nemôžeme spolu tráviť až tak veľa času.“
JA: „Ale čo je na tom zlé, že chcem byť s tebou?“
MUŽ: „Pozri, ja mám plán jasný a viem, čo chcem a idem si tvrdo za tým. A nepotrebujem mať po boku pani doktorovú, ktorá nebude nič robiť, iba vyzerať. Nájdi si spôsob realizácie, lebo my budeme musieť fungovať ako samostatné jednotky. Chceš ty vôbec niečo vo svojom živote dosiahnuť?“

AU! Tak toto zabolelo. Našťastie na každú partnerskú krízu je tu iBoys.

MUŽ: „Ty máš profil na iBoyse?“
JA: „Samozrejme. Ako to vieš?“
MUŽ: „Len tak som sa dopočul.“
JA: „Ty klamár, ty tam máš profil!“
MUŽ: „Mám. Ale aspoň v ňom neklamem ako ty!“
JA: „Ako klamem?“
MUŽ: „V kolónke zženštilý! Ty si úplne zženštilý!“
JA: „Väčšina tam má uvedené, že vôbec nie sú zženštilí! Aj tá jebnutá točka, s ktorou si chodil. Ale ja som objektívny. Ak je vôbec zženštilý palec a veľmi zženštilý malíček, tak v tom prípade ja som ukazovák!“
MUŽ: „Ukazovák? Môj zlatý, ty nie si ukazovák, keď ja som palec. Ty si tak prostredník, ak k tebe budem milosrdný!“
JA: „Ti hovorím, že ja som čistý ukazovák!“
MUŽ: „Tak mi potom povedz, koľko máš plusiek!“
JA: „1200? Musím pozrieť.“
MUŽ: „Aha.“
JA: „A ty?“
MUŽ: „Nepoviem.“
JA: „Povedz!“
MUŽ: „Asi 300.“
JA: „Aha! Tak si tento pomer zapamätaj! Lebo ako samostatná jednotka mám štyrikrát lepšie vyhliadky, ty palec jeden!“

Prichádza stagnácia. Muž počíta, ako dlho sme nemali sex, ja nemám náladu na plánovanú vášeň.

MUŽ: „Ja už som pre dnešok hotový, tak sa sprav sám, ja idem spať.“
JA: „Čau. Idem na gauč.“

Muž pracuje, ja sa flákam a pijem. Muž vyvoláva, tak priznávam miesto výskytu.

NÁHODNÝ MUŽ V BARE: „Nechceš so mnou skočiť na byt?“
JA: „Prepáč, čakám na kamaráta, tak mu nechcem ujsť a musím sa s ním dohodnúť.“

JA: „Musíme utekať odtiaľto. Akosi som sa nechal uniesť a zbalil som nejakého chlapa, ktorý chce so mnou spať.“
MUŽ: (Mlčí.)
JA: „Alebo?“
MUŽ: (Mlčí.)

Mohlo to byť instantné spasenie. Dohodne sa trojka.

MUŽ: „Ja ťa zabijem! To do čoho si ma zatiahol?“
JA: „Hahahahaha. Však sme si konečne užili.“
MUŽ: „No moc sme si neužili, keď utekal do kúpelne.“
JA: „A sa mu čuduješ, keď si mu vylial polku fľaše poppersu do nosa?“
MUŽ: „To bola nehoda! Nemal tak zakláňať hlavu!“
JA: „Chudák, asi ešte stále v kúpeľni smrká.“
MUŽ: „Tak sme aspoň mali príležitosť na útek.“
TAXIKÁR: (Mlčí.)

Instantné spasenie nepomohlo.

Poznámka č. 3 v svadobnom plánovači:
- Ešte ani nebola svadba a už ideme na manželskú terapiu, to je v piči.

PSYCHOLOGIČKA: „Viete, prečo vás sem priviedol?“
JA: „Lebo robím scény?“
MUŽ: „Minule vybuchol, lebo som nechcel, aby sa na mne cápal na párty.“
PSYCHOLOGIČKA: „No citové prejavy na verejnosti môžu byť veľmi citlivá záležitosť, obzvlášť v prípade homosexuálov.“
JA: „Ale však to bola gay párty!“
PSYCHOLOGIČKA: „Aha! Tak to je trochu divné, nie?“
MUŽ: „Tak nie som stavaný na prejavy na verejnosti.“
PSYCHOLOGIČKA: „Aha! Ale pokiaľ ste v spoločnosti homosexuálov by ste sa snáď mohli uvoľniť.“
JA: „On nemá emócie! To je ten problém!“
PSYCHOLOGIČKA: „Na to aby sa vzťah rozvíjal treba niekedy prejsť do tej osobnejšej roviny. A to aj v komunikácii, neargumentujte ako právnik, hovorte o svojich pocitoch!“
MUŽ: „A čo ak to neviem?“
JA: „Toto je celé v piči!“

Kde nepomáha manželská poradňa, tam pomôže fľaša vína. A bývalý milenec, ktorý sa chcel stretnúť.

BÝVALÝ MILENEC: „Tak čo? Ako sa máš?“
JA: „Na piču! Som vo vzťahu a je to na piču! A ide ma poraziť, tak furt robím scény.“
BÝVALÝ MILENEC: „A presne preto by sme my dvaja nikdy nemohli byť spolu.“
JA: „A nehovoril si kedysi, že my dvaja sme až moc inteligentní a ty potrebuješ niečo jednoduchšie?“
BÝVALÝ MILENEC: „Však práve, to ide ruka v ruke.“
JA: „Ach, ja neviem, čo mám robiť.“
BÝVALÝ MILENEC: „Ešte víno?“
JA: „Poprosím!“

Zobúdzam sa v spálni, ktorú nespoznávam. Pozriem pod perinu. Ja som holý, on je holý, takže asi niečo bolo. Argument, že som podvádzal v stave ťažkej opitosti, asi neobstojí. Tak som si užil ešte neveru v triezvejšom stave.

MUŽ: „Evidentne ti nedávam to, čo chceš.“
JA: „Ale ja neviem, čo vlastne chcem.“
MUŽ: „To je ten problém, že ty vôbec, ale že vôbec nevieš, čo vlastne chceš. A to ti hovorím celý čas! Ty nevieš, čo chceš robiť vo svojom živote a povedz mi, ako mám milovať takéhoto človeka?

AU!
Vyhodili ma z práce.
AU! (2 ks)

MUŽ: „A čo chceš teraz robiť?“
JA: „Ja neviem! Teraz? Absolútne nič. Chcem sa flákať a zistiť, čo od života vlastne chcem.“
MUŽ: „Si sa zbláznil? Som nasratý a fakt ma serieš!
JA: „Aj ja som nasratý, však ma vyhodili z práce!“
MUŽ: „Ale ty si to tam neznášal, tí ľudia ťa tam srali a sám si chcel odíť.
JA: „Áno, srali ma, ale toto proste zabolelo. Nemám rád odmietnutie. Aj keď som o tú bandu kokotov a píč nestál, ale aj tak nemám rád pocit odmietnutia. Tak ma teraz kurva neser a daj mi chvíľku na to, aby som si mohol premyslieť, čo vlastne chcem.“

Muž tú chvíľku potreboval tiež. Tak si kúpil letenku a odletel preč. Vraj na dva týždne, aby si mohol isté veci premyslieť.
Ja som sa snažil získať triezvy pohľad na vec, tak som sa opil a šiel na párty. Vidím kamaráta s mužom, ktorý vyzerá ako jeho klon a ešte so sympatickým bradáčom. To je vhodná príležitosť sa zoznámiť.

KAMARÁT: „Toto je môj frajer.“
JA: „Ako dlho ste spolu?“
KAMARÁTOV FRAJER: „Dva týždne.“
JA: „To je ešte nič!“
KAMARÁT: „Ale pozri sa na nás. Jeden výskum dokázal, že vizuálne podobné tipy majú najväčšiu mieru porozumenia a tým pádom najväčšiu šancu, aby ich vzťah vydržal.“
JA: „Chlapci, niečo vám poviem! Viete, čo je základom úspešného vzťahu? Poviem vám to pekne na začiatku, aby ste na celú vec získali perspektívu, kým je váš vzťah ešte v zárodku.“
KAMARÁTOV FRAJER: „Čo?“
JA: „Nájdite si milenca! Vy obaja!“
KAMARÁTOV FRAJER: „Prepáč, ale o tom nie je vzťah! Vzťah je o obetách! A niekedy sa v tom vzťahu obetuješ a proste si kúpiš dildo!

Nastalo trápne ticho. Na mojom zadku som pocítil štípanec. Bradáč má na tvári šibalský úsmev.

BRADÁČ: „Počuj, ty niekoho máš?“
JA: „Nie.“
BRADÁČ: „Tak to sa mi nechce veriť!“
JA: „Fakt!“

Bradáčovi zazvoní telefón, musí to vybaviť.

BRADÁČ: „No niečo ti musím povedať. Ja niekoho mám a bude za chvíľu na byte.“

Mne zazvoní telefón, musím to vybaviť.

MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Kde si?“
JA: „V centre.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „A kde?“
JA: „V podniku.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Nejako tam je ticho! Ty si na nejakom byte!“
JA: „Nie, nie, som v podniku.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „V ktorom?“
JA: „Tá kaviareň na rohu, kde sme boli predvčerom. Tak tam.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Dobre, idem za tebou! Hneď som tam!“
JA: „Nie, nechoď.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Prečo?“
JA: „Lebo som na byte.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Ja som to vedela! Ty si mi klamal! Ty sa kurvíš s tým chlapom, s ktorým si ma dnes zoznámil. Ja si všetko všímam! Aj ten kvet! To máš od neho, však?“
JA: „Musím končiť. Čau.“

JA: „Tak ja asi pôjdem, na dnes toho bolo viac než dosť.“
BRADÁČ: „Však snáď nabudúce.“
JA: „No a taká maličkosť. Tiež niekoho mám.“

Priznanie som zapečatil bozkom.

MUŽ: „Celý čas som myslel na teba.“
JA: „Super.“
MUŽ: „Pohľadnicu si dostal?“

Pozrel som sa na pohľadnicu, vedľa ktorej ležala vyschnutá ruža.

MUŽ: „A mám ešte niečo pre teba.“
JA: „Čo?“
MUŽ: „Tak som rozmýšľal nad nami dvomi, čo sme si zažili, kde sme a kam to celé smeruje. A myslím, že by sme sa mali niekam posunúť.“

Do ruky mi podal darček. Hneď som ho rozbalil a nechápavo som sa na neho pozrel.

JA: „Nechápem.“
MUŽ: „Toto je test pre teba, či máš v sebe aspoň trochu zodpovednosti. A ak dva týždne dokážeš prejaviť záujem aspoň o niečo, tak sa môžeme začať baviť o spoločnom bývaní.“
JA: „Ale prečo toto? Akože  ja sa mám dva týždne starať o Tamagotchi?“
MUŽ: „Pokús sa!“

Keď odchádzal, otočil sa a pozrel sa na mňa.

MUŽ: „Ja ťa ľúbim.“

Zabuchol som za ním dvere, vybral som z Tamagotchi baterky, hračku som hodil do kúta a privoňal som si k ruži.

JA: „Ale ja ho chcem naspäť!“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Aha.“
JA: „To čo bolo?“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Čo teraz?“
JA: „To hnusné nemilosrdné AHA!“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Jáj, toto. To je moja špecialita. Vždy, keď prídu klientky a začnú rozprávať, že chcú šaty, v ktorých budú krásne a štíhle, tak ja sa na nich pozriem a celý môj názor zhrniem do jedného AHA.
JA: „Prečo si taká krutá?“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Ja nie som krutá, ja som iba žena so skúsenosťami. Poviem ti, najhoršie sú nevesty. Tvrdia, že do svadby schudnú o dve čísla. Ale na poslednú skúšku prídu vždy pribraté. To je pravidlo číslo jedna, nevesty vždy priberú.“
JA: „Čo mám teraz robiť?“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Zlatino, to nie je muž pre teba. Ty nie si ten typ, čo by vedel byť pod papučou. To ty musíš byť ten prim a nemôžeš hrať druhé husle!“
JA: „Ale ja nemám pocit, že by som hral druhé husle.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Lebo ty nehráš žiadne husle! Daj sa dokopy, do piči!“
JA: „Ja sa snažím, však teraz som mu pomáhal s jedným projektom, lebo jeden chalan to mal robiť a úplne to posral. A ja som tam nabehol, poriešil som veci a on mi ešte poďakoval. Teraz mal prvýkrát možnosť vidieť, čo vo mne je a že nie som úplne neschopný.“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Aha.“
JA: „Čo má toto znamenať zas?“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „Nič, nič. Ja som ticho.“
JA: „Ty niečo vieš. Povedz mi to!“
MÓDNA NÁVRHÁRKA: „A vieš ty vôbec, kto je ten chalan, za ktorého si tieto veci riešil?“

Poznámka č. 4 v svadobnom plánovači:
- Je to oficiálne. Svadba sa nekoná, všetko v piči.

JA: „A stretávaš sa s tým chalanom ešte?“
MUŽ: „Hej.“
JA: „A spávate spolu?“
MUŽ: „Nebudem ti klamať. Hej.“
JA: „Zastav! Okamžite zastav!“
MUŽ: „Kde?“
JA: „To je jedno! Na tejto ceste!“
MUŽ: „Neblázni, však ťa zrazí auto!“
JA: „Okamžite zastav, inak vyskočím za jazdy!“

Dúfal som, že ma bude prehovárať, aby som nevystupoval, že ma potrebuje vo svojom živote a nemôže bezo mňa žiť.
Ale on mi zastavil na benzínovej pumpe, ja som dramaticky treskol dvermi a on odišiel preč.
Áno, realita bola taká, že si povedal, že už nepotrebuje drámu a hystériu vo svojom živote, tak si našiel niekoho normálnejšieho a stabilnejšieho.

Vyplňte prosím následovné kolónky pre ideálneho partnera:
Poslušnosť: áno / nie
Excesy: áno / nie
Dramatické výstupy na verejnosti: áno / nie (Poznámka: V ŽIADNOM PRÍPADE!!!)

Ďalšie požiadavky:
- zvláda domáce práce
- chápe, že moja kariéra je u mňa na prvom mieste
- je poriadkumilovný a nemá bordel v izbe
- prejavuje náznaky mentálnej stability

OSUD: „Vyhodnotili sme vaše požiadavky z vašich modlitieb a ako výsledok nám vyšiel jeden nudný trtko. Máte záujem?“
MUŽ: „Samozrejme! Okamžite beriem!“

Začal na mňa padať dážď a ja som si povedal, že v každej sračke sa skrývajú neobmedzené možnosti. Alebo aspoň nonstop pumpa, kde si môžete kúpiť cigarety a víno.

Kráčal som domov po daždi, dážď padal na mňa a ja som zdvihol oči k nebu a pýtam sa, či som sa náhodou nezbláznil.

Prišiel som domov a písal som list na rozlúčku:
„Prepáč za všetky hlúposti, čo som navyvádzal a viem, že sa hneváš, ale nebudem ti robiť žiadne zákernosti, aby si nemal obavy, že som nevyspytateľný psychopat.“

Ale nebol to skutočný list na rozlúčku, iba virtuálny. Doba je rýchla a dnes stačí poslať správu na Facebooku a ukončiť jednu citovú kapitolu tlačítkom Zablokovať.

KAPITOLA 2: JA BEZ MUŽA

Treba začať novú kapitolu. Nové bývanie, nová spolubývajúca, nová práca.
Teda nová práca je veľmi relatívny pojem, keďže ma ešte v rámci skúšobnej doby vyhodili. Asi to bolo tým, že som nenašiel pochopenie pre korporátne prostredie a tri tlsté piče, s ktorými sa nedalo hovoriť o ničom inom ako o krabičkovej diéte. Ony celý deň drístali, ja som sa tajne vykrádal na strechu, aby som mohol fajčiť. Alebo na záchod, kde som masturboval.

Netreba však upadať na duchu a do asociálnej nálady. To, že je človek nezamestnaný, ešte neznamená, že nemôže spoločensky žiť. Na nezamestnanosť si treba nájsť krajšie synonymum. Bohémstvo!

A čo je lepšie miesto pre bohémov, ak nie vernisáže. Chcem kultúrny rozhľad predsa. A víno. Tak som sa v rámci rozširovania svojich kultúrnych a vínnych horizontov vybral na výstavu zbierky mariánskej ikonografie Galérie mesta Bratislavy. Progres v umení asi nezažijem, ale som človek bez peňazí, tak nemôžem byť prieberčivý predsa.

Vchádzam dnu. Najviac ľudí je samozrejme pri stole s vínom. Ach, vy prvoplánové vínne mušky, to nemôžete ukázať aspoň trochu snahy zakryť svoje previnilé postranné úmysly? Tak si beriem pohár vína a idem sa pokochať na výstavu.

Panna Mária s malým Ježišom. Panna Mária bez Ježiša. Panna Mária s mŕtvym Ježišom. Panna Mária blondína. Panna Mária bruneta. Prechádzam sa medzi ikonografiou, pijem si svoj zaslúžený pohár vína, keď sa zrazu zjaví ona. Strážkyňa poriadku.

Dodnes som neprišiel na zmysel tejto pozície, ale rozhodne by som chcel mať jej miesto. Však celý deň sedí na stoličke a z času na čas spraví: „Pssssst!“

Dnes je však v galérii rušný deň, tak je z toho množstva ľudí celá nervózna a je tu hluk, tak jej PSSSSST zanikne do nemého zabudnutia. A naviac sa vo výstavných priestoroch nachádzajú vínové poháre, na ktoré tiež nie je zvyknutá.

„Opatrne s tým vínom!“ kričí na celú miestnosť.
Ignorujem ju. Som síce bohém, ale nie som debil, ktorý by začal spontánne oblievať gotické obrazy vínom.

„Prepáčte, ale vážne by ste tu nemali byť s tým vínom!“ snaží sa pani nervózne zdôrazniť svoje obavy. Ale ja som bohém, tak ju ignorujem. Strážkyňa poriadku to evidentne nemá pod kontrolou, stráca nervy a začne kričať: „Ale okamžite všetci von! Toto je kultúrna inštitúcia, nie hostinec! Láskavo choďte s tým vínom na chodbu!“

Strážkyňa poriadku je neoblomná, musím ísť von. Tak si postávam na chodbe, keď sa tam zrazu zjaví on.
Niekedy som si predstavoval, čo by som spravil, keby som ho stretol. Bol by som nad vecou. Odbíjal by som ho ležérnymi vtipmi, ktorý by mu naznačoval, že som na tom lepšie, ako keď som bol s ním a ten rozchod mi len prospel na to, aby som sa mohol posunúť ďalej. A on nech si trávi čas s tým nudným trtkom, však jeho škoda.

Lenže ja vôbec nie som nad vecou! Ja sa nemám lepšie! On ma síce nudného trtka, ale ja som sám! A nezamestnaný! A nemám na to, aby som chodil do podnikov, tak predstieram záujem o mariánsku ikonografiu a hrám sa na bohéma! Do piči! Čo teraz?

Približuje sa ku mne, cesta von je zablokovaná. Tak rýchlo utekám do výstavných priestorov a skrývam sa za dverami. Elegantné riešenie, on vojde dnu a ja v tom momentne nenápadne utečiem. Lenže on neprichádza, asi si berie víno. Ach Bože, jeho nikdy nebavilo predstierať záujem o výtvarné umenie. Ako som len mohol chodiť s takýmto prvoplánovým človekom? Ale on je na tom stále lepšie, lebo nie je v pozícii, keď sa musí schovávať za dverami. Čo robiť v takejto situácii?

Našťastie táto trápna situácia nemala dlhé trvanie, pretože ju nahradila ešte trápnejšia. Hľadí na mňa. Ona. Strážkyňa poriadku. Ako ma zbadala s pohárom vína stáť za dverami, hneď trielila za mnou s pohľadom: „Predo mnou sa chlapče neschováš!“

Zhrozene sa na mňa pozerá, či si z nej robím nemiestne žarty a potom začala kričať na celú miestnosť: „Už som vám to viackrát opakovala! Vy tu nemáte s tým vínom čo hľadať! Okamžite vypadnite na chodbu!“

Áno, mohol som jej vysvetliť, že za dverami sa nachádza môj bývalý, ktorého som si zablokoval na Facebooku, ale bohužiaľ, v reálnom živote to tak nefunguje a mohla by ma aspoň trochu chápať. Ako ja zase chápem, že podstata jej povolania je, aby bol v galérii pokoj, ideálne prázdno, ale mohla by sa aspoň na chvíľu prestať chovať ako piča a neupozorňovať na mňa svojím krikom? PSSSSST, TY PIČA, PSSSSSSSSSSST!

To som však samozrejme nespravil. Namiesto toho som sa rozbehol von z výstavných priestorov. Prelietam dvermi, prelietam popri ňom. Ak ho jeho zrakové receptory nestihli poriadne postrehnúť, možno si bude myslieť, že som iba vidina. Iba duch z minulosti, ktorý ho na chvíľu prišiel postrašiť.

Prelietam dolu schodišťom. Prelietam východom z galérie. A mám v ruke víno! Bože, mám chuť si teraz k tomu vínu zapáliť. Tak som sa vybral do trafiky aj s vínom a mám pocit, že v mojom ponímaní naberá bohémstvo nový rozmer.

Životné trpkosti zanechávajú pocit prázdnoty a tú treba zaplniť cigaretovým dymom a potom už len vyfúknuť.

Sedím na fontáne, pijem, fajčím a asi mi je dobre. Iba na chvíľku. Lebo zrazu sa opäť zjavuje on a mieri k bankomatu. Chvíľu sa pozerám, ako si vyberá peniaze.

Zadajte PIN. Zvoľte čiastku. Želáte si potvrdenku? Vyberte peniaze. A teraz sa otočí, všimne si ma, podíde ku mne...

PRE BOHA, TAK TOTO NIE!

V momente medzi potvrdenkou a výberom peňazí počupiačky prechádzam na druhú stranu fontány a vtedy mi to napadlo. Prečo ja tu čupím jak dement? Veď to je pod úroveň!

Zodvihol som sa a povedal som si, že to vyriešim ako dospelý človek. Útekom.

Rozhodol som sa obísť si to cez dve ulice, aby som sa vyhol priamej konfrontácii s ním a dúfal som, že pôjde opačným smerom, obídeme sa a ja si tu výstavu hádam aj dopozerám, nech získam ten kultúrny rozhľad.

Lenže ja idem a on opäť kráča oproti mne. Čo teraz? Prejdem popri ňom a ukážem mu konečne ten svoj nadhľad? Že je to celé za mnou a ja som s tým v pohode?

Vykročil som smelo dopredu.

A potom to prišlo. Ten moment precítenia, ktorý človek zažíva, keď kráča po skokanskom mostíku a kamaráti kričia: „Skoč! Skoč!“ A ja si na kraji toho mostíka hovorím, že nepotrebujem nikomu nič dokazovať.

Tak som zastal.

Potom som sa otočil.

A potom som sa rozbehol preč.

Trápnych momentov bolo pre dnešný deň viac než dosť, tak som si povedal, že aj v slabých chvíľkach si treba udržať úroveň. Tak som sa schoval za roh a čakal som, kým ma obíde. Pre istotu.

Kráčam si zlomený po ulici a rozmýšľam, kde sa vlastne stala chyba a v čom bol problém. Bola to láska? Bolo to nutkanie si niečo dokázať? Alebo to boli posledné Sizyfove sily tlačiť kameň, ktorý jedného dňa aj tak musel padnúť? Odpoveď však neprišla. Prišlo znamenie.

Zrazu ide ona oproti mne. Ja zastanem a hľadím, či vidím dobre. Oči ma neklamú. Je to ona. Ružová babička. Usmiala sa na mňa a ja som jej smelo vykročil naproti.

TROSKA: ON

2 komentáre:

Mirka povedal(a)...

Hoci je len pol desiatej ráno, zodpovedne môžem prehlásiť, že toto bol highlight môjho dňa. Smiala som sa a otvárala oči doširoka! Yes!

Michaela Mozdíková povedal(a)...
Tento komentár bol odstránený autorom.