Idem do Lidlu na malý nákup a hneď pri vstupe na mňa kričí akcia: Super cena, čučoriedky za euro 49 centov. Neviem, či som už vycvičený ako Pavlov pes, vidím akciu a hneď idem po tom, ale zároveň do tohto rozhodovacieho procesu vstupujú aj ďalšie faktory. Predsa len teraz si počítam kalórie, aby som schudol a čo sa týka kalórií, tak čučoriedky sú úplne ideálne. Majú o polovicu menej kalórií ako banán, takže keď chcete chudnúť, jedzte čučoriedky a nie banán. Logické. A banány ani nie sú v akcii, tak nebudem preplácať a priberať.
V akcii je aj losos, to je zase ďalšia dobrá správa, lebo aj to je nízkokalorické jedlo v porovnaní s takým hovädzím. Do toho som si dnes ráno vypočul rozhovor, kde odborník na počasie hovoril, koľko skleníkových plynov sa vyprodukuje kvôli hovädziemu. Stále to vraj nie je také zlé ako pri pestovaní ryže, ale uličke s ryžou a cestovinami sa v Lidli určite vyhnem, lebo ani nechcete vedieť, koľko je v tých veciach kalórií. Škodíte planéte? Tak priberáte. Proste karma.
Takto chodím po Lidli a beriem veci. Plánoval som malý nákup, tak som si nezobral vozík, ale ak to všetko udržím v náručí, tak ešte stále je to malý nákup. Ako idem k pokladni s plnou náručou, zrazu si uvedomím, že tak toto nie je malý nákup. Cítim, že sa v tej kope niečo pohlo a počujem, že mi niečo padlo na zem. Pojebané čučoriedky! Plastový obal sa rozletel, čučoriedky sa kotúľajú po zemi. Nielenže sa plastami dusia veľryby, ešte ani nič nevydržia! V akej dobe to žijeme? Dobre, idem ďalej a tvárim sa, že som to nebol ja. Hrozná doba, hrozní ľudia! A aký bordel po sebe zanechávajú! Nečudo, že celá planéta ide do piče.
Stojím v rade na pokladňu. Čo sa môže stať v takýchto prípadoch? Príde niekto za mnou a povie mi, aby som za to zaplatil? Alebo ma to donúti upratať? Snažím sa tváriť nenápadne. Pozorujem situáciu, pri vchode stojí SBSkár a možno má v uchu odposluch a niekto mu hlási, aby ma odchytil. Videli ma na kamere? Mohli si to všimnúť? Zrazu amplión zahlási, že sa otvára vedľajšia pokladňa a SBSkár ju pomáha otvárať. Pôjdem tam? Je tam síce menej ľudí, ale... Čo ak je to pasca? Predsa len som v detstve pozeral Alias a keď si Sydney Bristow myslela, že je v suchu, niekto ju chytil za plece a ani sa nenazdala a už jej trhali zuby. Pekný pokus, ale na toto vám nenaletím!
Prichádzam na rad, predavačka skenuje tovar kozmickou rýchlosťou, ale ja sa snažím pôsobiť nenápadne. Hlavne pokoj, nikam sa neponáhľam. Neukazuj, že si nervózny! To je jej taktika! Pekne pomaly po jednom kuse do tašky... Má to čas. Aj keď sa tie veci nejako hromadia.
„Ešte niečo?“ pýta sa predavačka.
Aké ešte niečo? Čo tým chce povedať? Či som náhodou nerozjebal čučoriedky po predajni a teraz ich mám zaplatiť? Prečo sa nespýta rovno? Čo je toto za pasívnu agresivitu?
Ha! Ďalší chyták!
„Nie!“ odpoviem jej bez náznaku neistoty v hlase.
Hodím očkom na SBSkára, ktorý je otočený pri novootvorenej pokladni a furt tam niečo rieši. Kámo, so svojimi lacnými fintami si ma podcenil a ja ti poza tvoj chrbát vychádzam von!
Varím si doma večeru a počítam kalórie. Dnes mi môj kalorický plán sadol presne na 100 %. Ešte šťastie, že som nezobral tie čučoriedky.
Reklamy na Lidl neklamali. Správna voľba.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára