Sedím v autobuse a zapisujem si do zápisníka. Zrazu do mňa niekto drgne a spýta sa ma: „Tak to je tá slávna autobiografia?“Zdvihnem hlavu a hľadím na divne oblečeného muža. Pôsobí trochu pomäteným dojmom, neviem, čo odo mňa chce, ale on mi pripomenie naše prvé stretnutie: „To som opäť ja z toho autobusu!“
Áno, už viem. Kráľ múz, ktorý vyzerá ako tulák a zjavuje sa v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy.
- Dobrý deň! Som vás nespoznal.
- Vieš, ja som výtvarník, tak mám pamäť na tváre. A na tú tvoju len tak ľahko nezabudnem. Tak čo máš v tom zošite?
- Všeličo.
- Takže guláš. Tak to treba veľa mäsa do toho a hlavne to pekne omastiť, aby to malo šťavu. Ja tiež píšem. Ale iné a ja píšem na písacom stroji. Tu máš prečítaj si.
Muž mi podá lístok, kde píše o autorke sôch v exteriéri. Z textu cítiť fascináciu sochami, ale tiež autorkinou samovraždou. Následne mi ukazuje aj sochy na fotkách.
- No nie je to krásne?
- Kde to je?
- Bolo. Na Kolibe. Pre nás nie je hrozba zemetrasenie, pre nás je najväčšia hrozba zmena režimu. A s jedným režimom toto celé pošlo preč. A nenapísal o tom ani jeden kunsthistorik. Ľudia píšu iba o sebe, lebo sú posadnutí sami sebou. A ty čo píšeš? Ráno som vstal a obul som si zubnú kefku?
- Tak takéto slovné spojenie by ma nenapadlo.
- A ty si ten mladý talent?
- Ale však mne už ťahá na tridsiatku, ja už dávno nie som mladý.
- Prosím ťa, ty máš času viac než dosť. Kým zomrieš, zapíšeš desiatky takýchto zošitov. A čo spravíš, keď zapíšeš tento?
- No pôjdem si kúpiť nový.
- Nie! Vydávaj! Publikuj! Čo tam píšeš?
- Nechce sa mi o tom hovoriť.
- Prosím ťa, mne to môžeš povedať, ja som ešte väčší blázon ako ty!
- No radšej nie.
- A kam ideš?
- Do práce.
- Aj tam píšeš?
- Hej.
- A čo?
- Samé sračky.
- Ale prosím ťa, však ty si klávesnicový virtuóz! Vieš, kto vymyslel počítač?
- No neviem.
- Ale určite vieš! Jeden maďarský Žid. Bol v tíme vedcov, ktorí vyvíjali atómovú bombu. A ten počítač ENIAC mal dve poschodia, ale ten maďarský Žid vedel rýchlejšie rozmýšľať ako ten počítač. Niektorí ľudia to vedia aj dnes. Rozmýšľať rýchlejšie ako ich počítače. Ach, tí Maďari, to je produktívny národ. Získali trinásť Nobelových cien. Slováci nula. Národ jeden prašivý.
- No ja už budem vystupovať. Majte sa.
- Dovidenia! A nezabudni, čo som ti hovoril!
Dodnes na neho myslím. Bol to blázon? Génius? Prorok? A nie je to vlastne úplne jedno?
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára