Predátor

Čo pomôže viac prečistiť hlavu ako nočné kúpanie? Aspoň som si myslel.

Plávam si v Draždiaku, nado mnou nočná obloha, už som skoro v strede jazera (Sú tie elektrické drôty v strede? Asi hej.), keď som si na niečo spomenul. Na úvodnú scénu z Čelustí. Podobná atmosféra, je noc, baba koketuje s opitým chalanom, vyzlečie sa a vlezie do mora. Chalan opitý odpadne na pobreží a babu v mori zožerie žralok. A ja som teraz ako tá baba! Až na to, že na mňa na brehu nečaká žiaden chalan, lebo som debil a idem sa sám v noci kúpať na Draždiak. A tí ľudia na brehu ani nevedia, že som vo vode. To sú momenty, kedy treba zapnúť rácio a povedať si: „Upokoj sa, toto nie je more, toto je sladká voda, v nej neplávajú predátori!“

Snažím sa upokojiť, keď zrazu niečo zazriem. Blíži sa to ku mne. Áno, jasne to rozpoznám aj v tme. Pláva ku mne labuť! Hovorím si: „Nebuď paranoidný.“ Ale raz som videl labuť syčať na decko, čo je jasný znak agresivity a ona naozaj pláva ku mne! Srdce búši, telo tuší, mám strach, tak plávam naspäť k brehu. Otočím sa, labuť ma prenasleduje. Hovorím si, že labuť sa cíti ako ryba vo vode (teda nie doslova, ale tak od pol pása nadol asi hej), preto ma môže dobehnúť. Na jednu stranu panika, na druhú stranu si hovorím, že toto proste nie je fér, lebo to nie je rovný boj. Ale pridávam na tempe, plávam ďalej, labuť to asi vzdala. Celý zadýchaný vychádzam z vody na brehu a hovorím si: „Uf. Tak toto bolo tesné.“

No a potom ma doštípali komáre.

TROSKA: ON

Žiadne komentáre: