![](https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgT_e5vYg17JbzlKR2fEQSYpBuv0mBgXGJYZ4MwF95hUGgzCXk6Aay-nk7zteI1vEFHwzn-iLD8nBrniLboC39_yNeqTFlT7AVNyd21io2dYcWgICDAbqiU5lx3xZgN9HVjwCKwLN5O_F97/s1600/Myslienka_tyzdna_blog49.gif)
ONA: „Niekedy sa len tak prechádzam po meste
a rozmýšľam nad životom, nad svojou láskou,
nad svojou rodinou, nad sebou, nad svojím ja, nad svojou budúcnosťou a zrazu mi príde tak zvláštne ťažko. Rozbúši sa mi srdce, zrýchli sa mi dýchanie,
nevládzem ďalej… Tak zastanem a hovorím si,
že všetko bude v poriadku, nič nie je také hrozné…
A potom si uvedomím, že kráčam do kopca.“
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára