Stál som na balkóne a pozeral sa na nočnú oblohu, keď predo mnou preletel horiaci špak.
Zavrel som oči a zaprial som si svoje nesplnené želanie.
Petržalská realita
Išiel som si pred spaním zapáliť na balkón a namiesto pokojného postávania v zime som si vypočul rozhovor podnapitého páru, ktorý sa hádal pred miestnym pajzlom.
Žena uteká preč, priznáva, že je síce opitá, ale to nemení nič na fakte, že chlap predsa nemôže obchytkávať cudzie ženy v bare. Hovorím si, typická hádka, chlap je evidentne pičus...
Situácia sa zamotáva. Muž vyčíta žene jej bisexuálne avantúry, vraj spáva s inými ženami a ťahá sa s cudzími chlapmi, tak kto tu má právo byť žiarlivý? A ja už sa neviem rozhodnúť, komu mám fandiť.
Chlap kričí na celú Petržalku, že ona je žena, ktorú sa rozhodol milovať, pri ktorej stále stojí, že tu nie sú jej milenky, ktoré ju podporujú, ale je to on, ktorý sa o ňu stará. V živote bojoval, aby nemusel o veci prosiť, ale aby si ich mohol dovoliť. Vlastnými rukami drel, aby jej mohol kúpiť všetko, čo jej vidí na očiach. Po tomto sa žena otáča a ťahá muža naspäť do krčmy.
Ja hasím cigaretu a pýtam sa sám seba, načo vôbec potrebujem televízor.
TROSKA: ON
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára